Guaraní Comunicativo en la Función Pública Guarani Mbo’esyry Estado Rembiapópe Miguel Angel Verón
SECRETARÍA DE LA FUNCIÓN PÚBLICA
Prólogo Por dé Por déca cada das, s, la ad admi minis nistr trac ación ión pú públi blica ca de nu nues estr tro o pa país ís ha si sido do se sede de de un una a cu cultltur ura a po polílítitica ca basada bas ada en la exc exclusi lusión ón y dis discri crimin minaci ación ón de colect colectivo ivoss de nue nuestr stra a soc socieda iedad d con ide identi ntidad dades es o prácticas diferentes a las hegemónicas, algunas de ellas impuestas por siglos de sometimient somet imiento o de nuestr nuestra a poblac población. ión. Uno Un o de lo loss co comp mpon onen ente tess de es esa a cu cultltur ura a fu fuer erte teme ment nte e ar arra raiga igada da im impl plic icó ó el de desp spre reci cio, o, de desd sde e el se sect ctor or pú públi blico co,, a la len lengu gua a gu guar aran aní, í, co cont ntri ribu buye yend ndo o de es esta ta fo form rma a a la dil diluc ució ión n de un fa fact ctor or clave cla ve de nue nuestr stra a ide identi ntidad dad com como o soc socied iedad. ad. permit mitien iendo do la Por ell ello, o, la inc incorp orpora oració ción n del gua guaran raníí en los ámb ámbito itos s gub gubern ername amenta ntales les, per atención atenc ión a la poblac población ión en nuest nuestras ras dos lengua lenguass oficia oficiales, les, constituye una apuesta a la revaloriza reval orización ción de nuestr nuestra a cultu cultura ra, así como un paso firme en la lucha contra toda forma de dis discri crimin minació ación n en el sec sector torpúb públic lico. o. En ese marco, este material pretende ser un instrumento de capacitación que ayude a quiene qui eness tra trabaj bajamo amoss en las div divers ersas as ins instit tituci ucione oness púb pública licass a com comuni unicar carnos nos,, a ori orient entarn arnos os en la lengua guaraní y a convertirnos en vehículos de inclusión de quienes por mucho tiempo han ha n si sido do ex excl cluid uidos os de la at aten enci ción ón qu que e el Es Esta tado do le less de debe be..
Dra.LilianSotoBadaui Ministra Minist ra - Secre Secretaria taria Ejecut Ejecutiva iva SecretaríadelaFunciónPública Presid Pre sidenc encia ia de la Rep Repúbli ública ca del Par Paragu aguay ay
Ñe'ẽtenondegua H et e t ai a i t e á ra r a n i ng ng o P a ra ra gu g u á i E s ta ta d o r e mb mb i ap ap o g u iv iv e o ñ em em b og og u at at a h a oñemom oñe mombar barete eteva' va'eku ekue e pol políti ítika ka omb ombota otapyk pykue ue ha omb omboyk oykéva éva tet tetãyg ãygua ua aty hek hekópe ópe ndojokupytý ndojok upytýiva iva teko ipu'ak ipu'akapa apa ha oporoj oporojopýva opýva Estado guive rehe; umíva apytépe apytépe oĩ umi oñemboguat oñemb oguatáva áva hetai ára ojejopý ojejopýre re ñane retãy retãyguaku guakuéra. éra. Umi teko imbarete ha hapóva ñane retãme apytépe oike guarani ñe'ẽ jehechagui Estado gui uive ve,, mb mbeg egue ueka kattúp úpe e ñamboyk mboyke e hag̃uaja uajahá hávvo ña ñand nde e rek eko o haña hañand nde e rap apo o teete eetettã há háic icha ha.. Opa ko'ã mba'e rehe guarani ñe'ẽ jeike Estado rembiapo ha rekópe, tenonderãite voi oñeñangarek oñeña ngareko o hag ̃ua tet ãyguak ãyguakuéra uéra rehe mokõi mokõive ve tetã ñe'ẽ teépe teépe,, ohecha ohechauka uka añete añetehápe hápe oñemomba'e guasuseha tetã reko teete, ha upéichante avei añetehápe ojeluchahahína oñembotatapej atapeju u hag̃ua ua opa opaicha ichagua gua ñem ñemboy boyke ke sec sectorpúblic torpúblico o-gui. Ko'ã tembiapo kuápe ko aranduka oñemyasãiva ha'ese peteĩ tembiporu oñembo'e ha oñembo oñe mbokat katupy upyry ry hã gua opai opaite te tap tapich icha a ñamb ñamba'a a'apóv póva a ñaín ñaína a Estad Estado-p o-pe, e, ikatu hã g uáicha ñañekomuni ka ha jaiko guaraníme ha péicha ñande rupi tapichakuéra hetaite arama Estado Est ado omb omboyk oykéva éva oñe oñepyr pyrũ ũ ohu ohupyt pytyy ñeñ ñeñang angare areko ko ha oip oipykú ykúii hik hikuái uái tek teko o por porãve ãve rap rape. e.
1
Presentación La publicación del texto Guaraní comunicativo en la función pública, a cargo de Miguel Ángel Verón, se abre a importantes significaciones en el contexto actual de las relaciones entreelEstadoylaculturaenelParaguay. En primer lugar, este material marca un hito en el intento, por parte de la administración estatal, de capacitar a los funcionarios para atender al público en los dos idiomas oficiales del Paraguay. Sometido a profundas situaciones de diglosia -derivadas de profundas asimetr asim etrías ías soc sociale ialess y pro proces cesos os ant antigu iguos os de col coloniz onizació ación n cul cultur turalal-,, nue nuestr stro o paí paíss ha car careci ecido do hasta ahora de políticas públicas dirigidas a fomentar la inclusión del guaraní en el funcionamiento de sus propias estructuras: la gran población del Paraguay habla guaraní, elpoderseejerceenespañol. El guaraní es el idioma coloquial y personal, el habla de las comunidades y el instrumento decom deco mun unic icac ació ión n co cottid idia iano no;; eles elespa paño ñol,es l,es el kar laleng nguahe uahege gemó móni nicaqu caque e de debese beser r karai ai ñe' ñe'ê ê, lale manejada para ingresar en un sistema que comprende desde el acceso a los servicios públicos elementales hasta las instancias donde se decide la res pública. El hecho de que un mo mono nolin lingü güe e en gu guar aran aníí no pu pued eda a ha hace cerr un una a co cons nsul ulta ta an ante te un una a me mesa sa de en entr trad ada a es esta tata tal,l, llenar un formulario, presentar una solicitud o una protesta, enterarse de disposiciones legales o aspirar a un cargo electivo, supone la vigencia de un modelo discriminatorio cuestionado largamente por sectores sociales diversos. Hoy el Estado intenta reparar esa inequidad histórica a través de varios expedientes, uno de los cuales es, por cierto, la preparación prepar ación bilingü bilingüe e de sus funcio funcionarios narios.. Estos intentos marcan apenas el comienzo de un proceso largo, que ha comenzado ya en otros ámbitos. Pero significan, sin duda, un cambio de actitud abierto al respeto de la diversi dive rsidad dad cul cultur tural al y a la riq riquez ueza a de la com comunic unicaci ación ón tra transl nslingü ingüíst ística. ica. Por último, este material presenta otra nota positiva: cruza diversas instancias estatales y sociales en un esfuerzo común por construir espacio público efectivo; aquél donde la diferencia es factor de diálogo y comunicación; aquél donde las identidades distintas pueden pue den coe coexis xistir tirsin sin arr arries iesgar garla la art articu iculaci lación ón del con conjun junto. to.
Ticio Escob Ticio Escobar ar Ministro Minist ro - Secre Secretario tario Ejecut Ejecutivo ivo Secretaría Secre taríaNacion Nacional al de Cultur Cultura a Preside Pre sidenciade nciade la Rep Repúbl ública ica del Par Paragu aguay ay
3
Ñe'ẽñepyrũ Vy'apópe amog̃uahẽ uahẽ opavave tapicha kuña ha kuimba'e omba'apóva Función Pública-pe pópe che rembiapokue rembi apokueojeher ojeheróva óva Guara Guaraní ní Comun Comunicati icativo vo en la Func Función ión Públ Pública ica. Guara Guarani ni Mbo' Mbo'esry esry Estad Estado o Rembiapópe. Rasa ningo avy'ava'ekue ojapo peteĩ ro'y rupi karai Ticio Escob ar ha kuñakarai Lilian Soto Sot o ndi ndive ve roñ roñemo emoĩra ĩramo mo gua guare re pet peteĩ eĩ ñe' ñe'ẽme ẽme oñe oñemoñ moñepy epyrũvo rũvo gua guaran ranii mbo mbo'es 'esyry yry opa opavav vave e tapicha tap ichakuér kuéra a Fun Función ción Púb Pública lica-pe -pe omb omba'a a'apóva póva oñe oñemoa moarand randu u hagua ũ a gua guarani rani.. Hasy Hasypeve peve ahechava'ekue Paraguái ojetyvyro ha osẽseha tenonde, orekógui mburuvich a ohechakuaáva tetã remikotevẽ remik otevẽ,, oguero oguerojera jera ha ombo omboguata guataséva séva Estad Estado o ijapa ijapahápe hápe opava opavave ve Parag Paraguái uái ñemoñ ñemoñare are ha ndaiporihápe ñemboyke, upéichante avei Estado ha tetã omombarete ha ombohekove resãiséva iñe'ẽharekotee. Péicha oñepyrũva'ekue guarani mbo'esyry ambue ary opapotaitépe, heta roñemongeta, romba'apo ha romohenda rire tembiaporã. Roñepyrũtaramo guare rombo'e guarani ro'e mba'e arandukápa roiporúta pevarã; upémaramo ha'eva'ekue mburuvichakuéra Secretaría de la Función Pública, Secretaría Nacional de Cul tura ha Red Contra Toda Forma de Discriminación-guápe che arekoha peteĩ che rembiapokue chu'imi ikatúva ojeporu oñembo'e hag̃ ua ua guarani ñe'ẽ hasy'ỹháicha ha pya'emi oñeñe'ẽ hag̃ua ua ko tetã ñe'ẽ tee. Omoneĩ chéve umi tapicha arandu ha roiporu umi mbo'epy romboguat boguata a hagua ũ a mbo' mbo'esyry esyry peteĩ peteĩha ha Estad Estado-peg o-pegua ua mba'a mba'apohar poharakuérandive. akuérandive. Upe mbo'esyrýpe roiporu umi kuatia ambosako'ipyre ha rohecha ovalétapa oréve térãpa ahániri; roiporu ha romyatyrõmimi rire rohechakuaa upe tembiporu ha'ekuaaha pojoapy guarani ñembo'erã ha v ok okóikema r oñ oñepyrũ r om omba'apo h es ese r on onohẽ h ag a gua chugui gui ara arandu nduka.Pevar ka.Pevar ã h et eta t ap apicha a ra randu ̃ chu ha py'aporã chepytyvõ; ndaikatúi ha ndaikatumo'ãi máramo- cheresarái che angirũ amyrỹi katupyry ha marãn marãngatu gatu Karai Julio Fretes-gui, Fretes-gui, omoñe omoñe'ẽ 'ẽ ha chepy chepytyvõva tyvõva'ek 'ekue amb amboho oho'ov 'ove e hag̃ ua u a che rembiapo; upévare ajokuái hérape ko tembiapo. Avei chepytyvõ Susy Delgado, María Victoria Ledesm Led esma,Ana a,Ana Mar María ía Fer Ferrei reira, ra, Iné Inéss Far Fariña iña,, Mau Mauro ro Lug Lugo, o, Per PerlaAlvar laAlvarez ez ha amb ambuev ueve. e. Che ang angirũ irũ Mel Melki ki katu oipytyvõ omoha'ãnga hag ua ̃ ha Kathia Floris oñemohenda ha oñembohete hag̃ ua ko pojoapy ko'ág̃aosẽva. aosẽva. Ko arand aranduka uka ñeguenohẽ ñeguenohẽ ha guaran guaranii ñembo'e ñembo'e Funci Función ón Pública-pe Pública-pe ningo ningo tuicha tuicha mba'e mba'e.. Guara Guarani ni ningo Par arag aguá uáii he heñó ñóii yp ypyy gu guiv ive e ha ha'é 'éva va ak akói óint nte e ñe ñe''ẽ oj ojep epor oruv uvév éva a ña ñane ne re retã tãm me; á gakatu katui nungaiténte ̃ oñemboyke. oñemb oyke. Ojapóma amo 150 ary potai potaite te oñemb oñemboyket oykete e hague Estado rembi rembiapógui apógui,, jepém jepémo o tetãyguakuéra péva pe ñe'ẽnte oiporu. Guarani ha iñe'ẽhára ñemboyke oiméme mba'e ivaivéva ojehuv oje huva'e a'ekue kue ko tet tetãme ãme;; oñe oñembo mboyké ykévo vo ko ñe' ñe'ẽ ẽ ave aveii oñe oñembo mboyke yke iñe iñe'ẽh 'ẽhára ára ha oje ojejur jurumb umboty oty chupekuéra, ha upéva rupi heta ñane retãygua iñe'ẽngu, iñe'ẽrakate'ỹ, hi'õtĩ, ndojeroviái ijehe, máramo máram o ndopa ndopartisip rtisipaséi aséi ha jeyvér jeyvéramo amo katu oiko ñemo ñemomirĩm mirĩme. e.Aipó Aipórõ rõ tuich tuicha a mba' mba'e e mbo'e mbo'esyry syry guara guarani ni ñe'ẽ ñembo ñembokatup katupyryrã yryrã oñemb oñemboguat oguatáva áva Funci Función ón Públi Pública-pe, ca-pe, péicha rupi ikatú ikatútare tare maym maymavait avaite e mba'apohára Estado-pegua oñe'ẽ ha ohai mokõive tetã ñe'ẽ teépe, ha'éva guarani ha castellano, ha oñangareko oñang arekoopa opa tetãy tetãyguáre guáreiñe'ẽteépe. iñe'ẽteépe. Rasa avy'áta che rembiapo oipytyvõramo mba'apohára Fundicón Pública-pegua oñemoarandu, oñe'ẽkuaa, ohayhu ha oiporu hag̃ua ua guarani. Péicha ikatúta aipytyv õ michĩmínte jepe guarani hekoveresãi hekove resãi ha imbar imbareteve eteve hag ua Paragu aguái ái ha ME MERCO RCOSUR SUR-pe -pe,, ha' ha'ema emaháp hápe e ave aveii ñe' ñe'ẽ ẽ tee tee.. ̃ Par Ñamombaretévo guarani, ñamombaretevéta ñane reko ha ñamokyre'ỹta ñane ret ãyguakuérape, ha péva jajapóvo Paraguái oñepyrũta ojetyvyro, opu'ã, oñakãrapu'ã ha oheja tapykuépe tekomarã oñapytĩva oñapyt ĩva chupe chupe,, oipykú oipykúivo ivo tekoka tekokatu tu rape.
Miguell Ángel Migue ÁngelVe Verón rón
5
Guaraní Comunicativo en la Función Pública
INDICE
Mbo'epy Peteĩh Peteĩha a
Pag. 9
Mbo'epy Mokõih Mokõiha a
Pag. 19
Mbo'epy Mbohapyha
Pag. 27
Mbo'epy Irundyha
Pag. 35
Mbo'epy Poha
Pag. 41
Mbo'epy Poteĩha
Pag. 51
Mbo'epy Pokõiha
Pag. 59
Mbo'epy Poapyha
Pag. 71
Mbo'epy Porundyha
Pag. 79
Mbo'epy Paha
Pag. 87
Mbo'epy Pateĩha
Pag. 97
Mbo'epy Pakõiha
Pag. 107
Mbo'epy Paapyha
Pag. 117
Mbo'epy Parundyha
Pag. 125
Joapy 1 (Ñe'ẽpukuaa)
Pag. 137
Joapy 2 (Purahé (Purahéi) i)
Pag. 141
Arandukaporupyre
Pag. 157
7
MBO'EPY PETEĨHA
1
Maitei
- Mba'éichapa. - Iporãnte ha nde. - Iporãnte avei.
- Hola, cómo estás .
- Mba'éichapa reiko.
- ¿Cóm ómo o an andá dás? s? ¿C ¿Cóm ómo o es está tás? s?
- Iporãmínte ha nde.
- Bien. ¿Y vos?
- Iporãmínte avei.
- Bien también.
- Bien. ¿Y vos ? - Bien también .
9
1
MBO'EPY PETEĨHA
Guaraní Comunicativo en la Función Pública
Maitei
1. Ñañemongeta - Mba'éichapa nderéra. - Ch Cher erér éra a Mig igue uel. l. Ha nde. - Cheréra Ramona. - Moõguápiko nde. - Ch Che e Sa San n Lo Lore renz nzoo-gu gua. a. Ha nde. - Che Luque-gua. - Mboy arýpa (año) rereko. - Areko 25 ary (año). - Moõpiko remba'apo. - Amb Amba' a'ap apo o MA MAGG-pe pe.. Hande . - Che amba'apo Secretaría de la Niñez-pe.
- ¿Có Cómo mo te lla llamá más s? - Me llamo Miguel. ¿Y vos? - Me llamo Ramona. - ¿De dó dónd nde e so sos s? - Ha nde.Yo soy de San Lorenzo. ¿ Y vos? - Soy de Luque. - ¿Cuá Cuánto ntos s año años s ten tenés és? - Tengo 25 años. - ¿Dónde trabajás? - Trab Trabajo ajo en le MAG. ¿ Y vos? - Yo trabajo en la Secretaría de la Niñez
2. Reproducimos, en guaraní, este diálogo: - Hola, ¿Cómo estás? ................................................................................................................................................................ - Bien, ¿y vos? ................................................................................................................................................................ - Yo muy bien también. ................................................................................................................................................................ - ¿Dónde trabajás? ................................................................................................................................................................
3. Ahora nos encontramos con José, nuestro amigo. Conversamos con él. Lo saludamos y luego le preguntamos de dónde es y dónde trabaja. - Mba'éichapa José. ................................................................................................................................................................ ................................................................................................................................................................ ................................................................................................................................................................ ................................................................................................................................................................
10
Guaraní Comunicativo en la Función Pública
Maitei
1
MBO'EPY PETEĨHA
Jaikuaami Pronombre Personales Yo Che Vos, tú, usted Nde Él, ella Ha'e Nosotros, nosotras Ñande (incluyente) Ore (excluyente) Ustedes, vosotros Peẽ Ellos, ellas Ha'ekuéra
Jesarekorã La 1ª pe pers rson ona a pl plur ural al incluyente (ñ (ñan ande de)) in incl cluy uye e a to todo dos/ s/as as lo los/ s/as as in inte terv rvin inie ient ntes es en la comunicación; la excluyente (ore) excluye a una parte de ellos/as. Ejemplo : Ore roguapy. Nosotros/as estamos sentados/as. Excluye a una parte de lo loss receptores. Ñande jaguapy. Nosotros/as estamos sentados/as. Incluye a todos/as los/as emisores como a los/as recept rec eptore ores. s. En la sit situac uación ión com comuni unicat cativa iva úni únicam cament ente e se pod podrá rá rec recono onocer cer bie bien n el uso de una u otr otra a for forma. ma.
4. Jajojuhu jey ñane angirũ José ndive. Hagámosle estas preguntas, en gua guaran raní, í, co con n la ay ayuda udadel del/la /la py pytyv tyvõh õhára ára.. - ¿Cuántos años tenés? -.......................................................................
- ¿Dónde estás trabajando? -.......................................................................
- ¿De dónde sos? -.......................................................................
- ¿Para qué venís? -.......................................................................
- ¿Cómo se llama tu mamá? .......................................................................
- ¿Dónde vivís? .......................................................................
- ¿Cuándo es tu cumpleaños? .......................................................................
- ¿Qué hora tenés? .......................................................................
11
1
MBO'EPY PETEĨHA
Guaraní Comunicativo en la Función Pública
Maitei
5. Ko'ág̃ a José ñandekuaase avei. Ñambohovaimi chupe, guaraníme, ko'ãpora ko'ã porandu ndu:: - ¿Cómo te llamás? ................................................................................................................................................................ - ¿De dónde sos? ................................................................................................................................................................ - ¿Dónde vivís? ................................................................................................................................................................ - ¿Cuántos años tenés? ................................................................................................................................................................ - ¿Dónde trabajás? ................................................................................................................................................................ - ¿Qué hora tenés? ................................................................................................................................................................
Algunas palabras interrogat interrogativas: ivas: Mba'épiko ere. Mba'e: qué Mba'éichapa nderéra. Mba'éicha: cómo Araka'épa ne'aramboty ne'aramboty.. Araka'e: cuándo Moõpiko reiko. Moõ: dónde Mba'erã, ma'erã, mba'upe: para qué Mba'erãpa reju. Mávapa ou. Máva: quién Mba'érepa nderejúi. Mba'ére: por qué Mboýpa rejogua. Mboy: cuánto
¿Qué decís? ¿Cómo te llamás? ¿Cuándo es tu cumplea cumpleaños? ños? ¿Dónde vivís? ¿Para qué venís? ¿Quién viene? ¿Por qué no venís? ¿Cuántas compraste?
6. Ñamoñe'ẽmi Ñamoñe'ẽmi ko ñemonget ñemongeta. a. Fijémonos en las partículas resaltadas en negr negrita. ita.
12
- Mb Mba' a'éi éich cha apa nd nder erér éra. a.
- ¿Cómo te llamás?
- Cheréra Juana.
- Me llamo Juana.
- Moõguápiko nde.
- ¿De dónde sos?
- Che Concepción-gua.
- Soy de Concepción
Guaraní Comunicativo en la Función Pública
Maitei
1
MBO'EPY PETEĨHA
- Moõpiko reiko.
- ¿Dónde vivís?
- Aiko Paraguaýpe.
- Vivo en Asunción.
- Moõ oõgu guiipiko re reju ju ko' o'á ág̃a. a.
- ¿De dónde venís ahora?
- Aju che rógagui.
- Vengo de mi casa.
- Moõpiko re reho hore reíína na..
- ¿A dónde vas?
- Aha che rembiapohápe.
- Voy a mi trabajo.
- Moõpiko re remb mba' a'ap apo. o.
- ¿Dónde trabajás?
- Amba'apo Secretaría de la Función Pública-pe.
- Trabajo en la Secretaría de la Función Pública.
- Re Rere rekó kópiko te telé léffon ono. o.
- ¿Tenés teléfono?
- Areko.
- Lo tengo.
- Mboýpiko inúmero.
- ¿Cuál es su número?
Partículas interrogat interrogativas: ivas: Parafo aforrmularpr rpre eguntas,eng ,engu uaraní,seu ,seuttilizanla nlaspa sparrtículassu ssuffijas pa,piko,pio,iko,tiko . Las mismas van pospuestas a la palabra interrogativa. El castellano carece de este tipo de partículas; en este idioma la interrogación se expresa a través de la entonación, en la expres exp resión ión ora oral,l, y por pormed medio io del sig signo no de int interr erroga ogación ción,, en la exp expres resión ión esc escrit rita. a. Las Laspar partíc tículas ulas son n la lass co corr rrec ecta tass de desd sde e el pu punt nto o de vi vist sta a ac acad adém émic ico, o, pe pero ro en el ha habl bla a co colo loqu quia iall se pa y pi piko ko so utilizan la l as fo f ormas pio, iko, tiko que so s on va v ariantes de d e piko. En guaraní, gracias a la existencia de partículas interrogativas específicas, no hace falta utiliza uti lizarr el sig signo no de int interr erroga ogació ción n (¿? (¿?). ). Emp Empero ero,, se lo pue puede de uti utiliz lizar ar si así asíse se des desea, ea,par para a evit evitar ar confusiones.Siseusa,sóloseubicaalfinaldelaoración,comoenelinglésyelportugués.
Techapyrã:
Mba ba'é 'éic icha hapand pander erér éra. a.
Mba ba'é 'éic icha hapand pander erér éra a?
La partí partícula cula piko tambi también én expre expresa sa otros conten contenidos idos ademá ademáss de la inter interrogac rogación. ión. La misma expres exp resa a sor sorpre presa, sa, ext extrañ rañeza eza o adm admira iració ción. n. Ant Ante e una inf inform ormaci ación ón ine inespe sperad rada a que se rec recibe ibe,, por ejempl ejemplo: o: - Ohova'ekue ningo che ra'y España-pe. - Piko.
- Mi hijo se había ido a España.
- Kuehe omano José jarýi. - Piko.
- Ayer murió la abuela de José.
- ¡En serio!.
- ¡No me digas¡ ¡No puedo creer¡ .
13
1
MBO'EPY PETEĨHA
Maitei
Guaraní Comunicativo en la Función Pública
7. Jajojuhujey ñane angirũ José ndive. Ñañemongetami hendive ha ñaporandu ñaporand u chupe: - ¿ De dónde es? ................................................................................................................................................................ - ¿ Dónde vive? ................................................................................................................................................................ - ¿ De dónde viene? ................................................................................................................................................................ - ¿ A dónde va? ................................................................................................................................................................ - ¿ Dónde trabaja? ................................................................................................................................................................ - ¿ Qué estudia? ................................................................................................................................................................ - ¿Cómo se llama su papá? ................................................................................................................................................................ - ¿Cómo se llama su mamá? ................................................................................................................................................................ - ¿Cuál es el número de su teléfono? ................................................................................................................................................................
8. Practicamos saludos con los compañeros y compañeras y con el/la pytyv py tyvõh õhára ára,, po porr med medio io de jue juego go de rol roles. es.
14
Guaraní Comunicativo en la Función Pública
Maitei
1
MBO'EPY PETEĨHA
9. Mokõ Mokõii ta tapi pich cha, a, pe pete teĩĩ ka kara raii ha am ambu buee ku kuña ñata taĩ, ĩ, oj ojoj ojuh uhu u Pa Para ragu guaý aýpe pe ha ojoku ojo kuaas aasee hik hikuá uái. i. Jah Jahaim aimín ínaa pe peteĩ teĩ ñe ñemon monge geta ta ika ikatúv túvaa oj ojapo apo ã tapicha. ................................................................................................................................................................ ................................................................................................................................................................ ................................................................................................................................................................ ................................................................................................................................................................ ................................................................................................................................................................ ................................................................................................................................................................ ................................................................................................................................................................
10. Ñañemongeta Ñañemongeta ha jajepy'amo jajepy'amongeta. ngeta. En la primera persona plural del guaraní existe la diferencia entre ÑANDE y ORE. Reflexionamos hast ha staa qu quéé pu punt nto o in infl fluy uyee en la ad admi mini nist stra raci ción ón de dell Es Esta tado do la mental men talida idad d ORE KUE KUETE. TE. Ad Ademá emás, s, có cómo mo po pode demos mos co const nstrui ruirr un Estado inclusivo, para ÑANDÉVE G̃UA UAR RÃ y no no sol solo o par paraa ORÉ ORÉVE VE G̃UAR UARÃ. 11. Ñane rembiapohápe jareko peteĩ ñane irũ pyahu. Iporãne jaikuaami chupe. chu pe. Jah Jahai ai ñemo ñemonge ngeta ta ikat ikatúva úva jaja jajapo po hen hendive dive.. ................................................................................................................................................................ ................................................................................................................................................................ ................................................................................................................................................................ ................................................................................................................................................................ ................................................................................................................................................................
12. Ñamba'apo ñane irũ ñande ykeregua ndive ha jajapo ojupe porandu jajokuhag aa ̃ ua ua . Jahai ñane ñemongetakue.
15
1
MBO'EPY PETEĨHA
Maitei
Guaraní Comunicativo en la Función Pública
Ñanemandu'a hagua: ̃ Mba'éichapa ñaneko'ẽ ñande - Che cheko'ẽ porã. - Nde neko'ẽ porã. - Ha'e iko'ẽ porã. - Ñande ñaneko'ẽ porã. - Ore oreko'ẽ porã. - Peẽ peneko'ẽ porã. - Ha'ekuéra iko'ẽ porã.
Moõguipa jaju ko'ág̃a - Che aju che rógagui. - Nde reju ne rembiapohágui. - Ha'e ou facultad-gui. - Ñande jaju Palacio de Justicia-gui. - Ore roju MEC-gui. - Peẽ peju MOPC-gui. - Ha'ekuéra ou itúva rógagui.
Moõpa ñande jaiko - Che aiko Paraguaýpe. - Nde reiko San Lorenzo-pe. - Ha'e oiko Ka'aguasúpe. - Ñande jaiko Paraguay jerére. - Ore roiko okaháre. - Peẽ peiko Luque-pe. - Ha'ekuéra oiko Argent Argentina-pe ina-pe..
Moõpa jaha ñande ko'ág ã - Che aha che mba'apohápe. - Nde reho Identificaciones-pe. - Ha'e oho Ministerio del Interior-pe. - Ñande jaha IPS-pe. - Ore roho Fiscalía-pe. - Peẽ peho SENACSA-pe. - Ha'ekuéra oho SAS-pe.
Moõpa ñande ñamba'apo: - Che amba'apo Secretaría de la Niñezpe. - Nde remba'apo Parlamento-pe. - Ha'e omba'apo INDI-pe. - Ñande ñamba'apo Ministerio de Justicia y Trabajo-pe. - Ore romba romba'apo 'apo Ministerio Ministerio de DefensaDefensape. - Peẽ pemba'apo Puerto-pe. - Ha'ekuéra omba'apo Ministerio de Salud-pe.
Ñemongeta municipalidad-pe: - Mba'éichapa ndepyhareve kuñakarai. - Iporãmínte, mba'épa remandami. - Ajúningo añe'ẽvo karai Intendente ndive. - Neĩ. Ko'ág̃a ha'e oñemongetahína peteĩ tapichándi. Eha'ar õmína chupe. - Oĩma. aha'arõta chupe. Aguyje ndéve. - Ndaipóri mba'érepa.
Mávapa ñande - Che mba'apohára Función Publicapegua. - Nde indígena. - Ha'e parlamentaria. - Ñande chokokue. - Ore emplea empleada da doméstica. doméstica. - Peẽ mitã ñamba'apóva calle-pe. - Ha'ekuéra pytagua.
16
Ñe'ẽndy: Aguyje: gracias, agradecimiento
Moñe'ẽ:leer
Ambue: otro, otra
Moõ: dónde
Angirũ: amigo, amiga
Moõgua:dedónde
Araka'e: cuándo
Nde: vos, tú, usted
Aramboty: cumpleaños
Ndive: con
Ary:año
Ñande: nosotros (incluyente)
tambié bién n Avei: tam
glosar sario io Ñe'ẽndy: glo
Che: yo
conversación sación,, conver conversar sar Ñemongeta: conver
Chupe: a él, a ella
Ova: se muda (él, ella)
Ha'e: él, ella
Oka: campo, campaña
Ha'ekuéra: ellos, ellas
Ore: nosotros (excluyente)
Hag̃ua ua: para, a fin de
partículas culas interr interrogativ ogativas as Pa,piko,pio,iko : partí
Hembiapo: su trabajo
Asunci nción ón Paraguay: Asu
Hendive:conél,conella
Peẽ: ustedes, vosotros/as
Iporãnte:bien
primero, ro, primer primera a Peteĩha: prime
Irũ: compañero, compañera
Porandu: preguntar
observación vación Jesarekorã: obser
Pumbyry: teléfono
Juhu: encontrar
Pyahu: nuevo, nueva
Ko: vivir, residir
Pytyvõ: ayudar
Kokue: chacra
Pytyvõhára: facilitador, facilitadora, ayudante
Kuaa: saber
Reindy: hermana (usa sólo el varón)
Maitei:saludo,hola
Rogaygua: familiar
Máva: quién
ejempl mplo o Techapyrã: eje
Mba'e: qué
Téra:nombre
Mba'éicha: cómo
Tetã: país, nación
Mba'éichapa:hola,cómoestás Mba'erã Mba'e rã, ma'er ma'erã, ã, mba'upe mba'upe: para qué Mba'ére: por qué Mbo'ehao: escuela lecció ción n Mbo'epy: lec
Mbohovái: responder Mboy:cuánto Mombe'u: contar
17
1
MBO'EPY PETEĨHA
Maitei
ANOTACIONES
18
Guaraní Comunicativo en la Función Pública
MBO'EPY MOKÕIHA
2
Ñeñemongetavemi
Las fo Las form rmas as de sa salu ludo doss qu que e ha hast sta a ah ahor ora a ve veni nimo moss pr prac actitica cand ndo o se pu pued eden en us usar ar a cualquier hora del día. Pero en guaraní existen saludos específicos para la mañana,la siesta,latardeylanoche. 19
2
MBO'EPY MOKÕIHA
Guaraní Comunicativo en la Función Pública
Ñeñemongetavemi
Hablante 1
Hablante 2
- Mba'éichapa neko'ẽ(mi). ______ - ¿Cómo amaneciste?
- Cheko'ẽ Cheko'ẽ porã. porã. Ha nde. nde.
- Cheko'ẽ porã(nte) avei. ________ - Amanecí bien también
- Amanecí Amanecí bien. bien. ¿Y vos? vos?
- Mba'éichapa ndepyhareve(mi)._ - Buenos días
- Chepyharev Chepyhareve e porã. Ha nde.
(cómo estás a la mañana).
- Estoy bien. ¿Y vos?
- Chepyhareve porã(nte) avei. ____ - Bien también. - Mba'éichapa ndeasaje(mi). ____ - ¿Cómo estás a la siesta?.
- Cheasaje Cheasaje porã. porã. Ha nde.
- Cheasaje porã(nte) avei. _______ - Tengo buena siesta también.
- Bien. ¿Y vos?
- Mba'éichapa ndeka'aru(mi). ____ - ¿Cómo estás a la tarde?.
- Cheka'aru Cheka'aru porã. porã. Ha nde.
- Cheka'aru porã(nte) avei. ______ - Bien también.
- Muy bien. ¿Y vos?
- Mba'éichapa ndepyhare(mi).___ - Buenas noches
- Chepyhare Chepyhare porã. porã. Ha nde.
(cómo estás a la noche).
- Bien. Bien. ¿Y vos?
- Chepyhare porã(nte) avei . _____ - Bien también.
Jesarekorã a) En guaraní no existe diferencia en el tratamiento de 2ª persona singular vos, tú o usted, como co mo en el ca caste stellllan ano. o. En to todo doss lo loss ca caso soss se ut utili iliza za el pr pron onom ombr bre e Nd Nde. e. ã) En esta lengua, como podemos notar, existen saludos específicos para cada momento del día día..
20
- Mba'éichapa neko'ẽ.
- ¿Cómo amaneciste? (se usa de mañana muy temprano).
- Mba'éichapa ndepyhareve.
- ¿Cómo estás? (de mañana).
- Mba'éichapa ndepyhareve'asaje.
- ¿Cómo estás? (a la media mañana)
- Mba'éichapa ndeasaje.
- ¿Cómo estás? (a la siesta).
- Mba'éichapa ndeka'aru.
- ¿Cómo estás? (a la tarde).
- Mba'éichapa ndeka'arupytũ.
- ¿Cómo estás? (de nochecita).
- Mba'éichapa ndepyhare.
- ¿Cómo estás? (de noche).
Guaraní Comunicativo en la Función Pública
Ñeñemongetavemi
2
MBO'EPY MOKÕIHA
ch) En guaraní se deben diferenciar dos tipos de saludos: los formales y los informales. Todas las formas estudiadas hasta ahora son saludos formales, que se pueden utilizar con cualquier persona. Pero existen los saludos informales, que se utilizan en la rueda de amigo ami gos, s, en el le leng ngua uaje je co coloq loqui uial al,, y qu que e no se pu pued eden en ut utili iliza zarr co con n un una a pe pers rson ona a de desc scon onoc ocid ida ao alguien a quien debemos respeto, dado que representaría falta de deferencia. Estos salu sa ludo doss se us usan an a cu cual alqu quie ierr ho hora ra de dell dí día. a.
Techapyrã: Hablante 1 Hablante 2 - Mba'ete tekko(pa) (piko) ________ - Jarýi - Mba'e la pórte. ____________ - Jaryiete. - Mba'e la situ. _____________ - Alpélo. - Mba'eteko la situ. __________ - Altóko. - Ha upéi. _________________ - Ovevete.
1. Nos encontramos con nuestro amigo José en distintos horarios del día.. Ñam día Ñamoma omaitei iteimi mi chup chupe e guar guaraní aníme. me.
- Hola José, ¿cómo amaneciste? ..................................................................
- Hola José, ¿cómo estás (a la mañana mañana)? )? ..................................................................
- Hola José, ¿cómo estás (a la siesta siesta)? )? ..................................................................
- Hola José, ¿cómo estás (a la tarde) tarde)? ? ..................................................................
- Hola José, ¿cómo estás (a la noche noche)? )? ..................................................................
21
2
MBO'EPY MOKÕIHA
Ñeñemongetavemi
Guaraní Comunicativo en la Función Pública
2. K o' o ' ág á g̃ a J os o s é ñ an a n em e m om o m ai a i te t e i g ua u a ra r a ní n í me m e h a ñ an a n de d e a ve ve i ñamomaiteimí ñamoma iteimíta ta chupe iñe'ẽm iñe'ẽme: e: - Mba'éichapa neko'ẽ.
- Mba'éichapa ndeka'aru.
..................................................................
..................................................................
- Cheko'ẽ porãnte avei.
- Cheka'aru porãnte avei.
- Mba'éichapa ndeasaje.
- Mba'éichapa ndepyhare.
..................................................................
..................................................................
- Mba'éichapa ndeasaje.
- Chepyhare porãnte avei.
3. Jajojuhu peteĩ tapicha ndive ñane rembiapohápe. Ñañemongeta hend he ndiv ive e ha pe peva varã rã ña ñapo pora rand ndu u ch chup upe: e: mb mba' a'éi éich chap apa a ij ijas asaj aje, e, mba'éichapa héra, moõguápa, moõpa oreko hóga, moõguipa ou, moõp mo õpa a om omba ba'a 'apo po ha mo moõp õpa a ohó ohóta ta osẽ ri rire re up upég égui ui.. ................................................................................................................................................................ ................................................................................................................................................................ ................................................................................................................................................................ ................................................................................................................................................................
4. Ñane rembiapohápe og̃uahẽ uahẽ peteĩ tetãygua oñe'ẽséva director/a ndive. Ñamomaitei Ñamomaitei chupe, ñaporan ñaporandu du chupe héra ha moõgu moõguipa ipa ou. Upéi jajerure chupe ñanera'arõ'imi ha gua, ag̃aitéma aitéma oñantendetaha ̃ hese dir directo ectorr tér térã ã dir directo ectora. ra. ................................................................................................................................................................ ................................................................................................................................................................ ................................................................................................................................................................ ................................................................................................................................................................
22
5. Con Con la ay ayud uda a de del/ l/la la py pytyv tyvõh õhára ára pr pract actic icam amos os sal salud udos os in info form rmal ales; es; lo los s participantes aportarán otras formas de saludos usados en su entorno.
Guaraní Comunicativo en la Función Pública
Ñeñemongetavemi
2
MBO'EPY MOKÕIHA
Ñanemandu'a hagua: ̃ Mba'éichapañande Mba'éichapa ñandeñandep ñandepyharev yhareve e - Che che chepyh pyhare areve ve por porã. ã. - Nde nde ndepyh pyhare areve ve por porã. ã. - Ha' Ha'e e ipy ipyhar hareve eve por porã. ã. - Ñan Ñande de ñan ñandep depyha yharev reve e por porã. ã. - Ore ore orepyh pyhare areve ve por porã. ã. - Peẽ pen pendep depyha yharev reve e por porã. ã. - Ha' Ha'eku ekuéra éra ipy ipyhar hareve eve por porã. ã.
Mávapa iko Mávapa iko'ẽ 'ẽ por porã ã ko ára árape. pe. -Checheko'ẽporãkoárape. -Ndeneko'ẽporãkoárape. - Ha Ha'e 'e ik iko' o'ẽ ẽ po porã rã ko ár árap ape. e. -Ñandeñaneko'ẽporãkoárape. -Oreoreko'ẽporãkoárape. -Peẽpeneko'ẽporãkoárape. - Ha' Ha'eku ekuéra éra iko iko'ẽ 'ẽ por porã ã ko ára árape. pe.
Mba'éichapañande Mba'éichapa ñandeñandea ñandeasaje saje - Che ndache ndacheasajep asajeporãi. orãi. - Nde nandea nandeasajepo sajeporãmbái. rãmbái. - Ha'e nda'ij nda'ijasajep asajeporãi. orãi. - Ñande nañand nañandeasaje easajeporãi. porãi. - Ore nda'or nda'oreasaje easajeporãi. porãi. - Peẽ napend napendeasaje easajeporãi. porãi. - Ha'eku Ha'ekuéra éra nda'ija nda'ijasajepo sajeporãi. rãi.
Mávapa ipy Mávapa ipyhar hareve evevai vai ko ára árape. pe. - Che che chepyh pyhare areve ve vai ko ára árape. pe. - Nde nde ndepyh pyhare areve ve vai ko ára árape. pe. - Ha Ha'e 'e ipy ipyha hare reve ve va vaii ko ár árap ape. e. - Ñan Ñande de ñan ñandep depyha yharev reve e vai ko ára árape. pe. - Ore ore orepyh pyhare areve ve vai ko ára árape. pe. - Peẽ pen pendep depyha yharev reve e vai ko ára árape. pe. - Ha' Ha'eku ekuéra éra ipy ipyhar hareve eve vai ko ára árape. pe.
Mba'éichapañande Mba'éichapa ñandeñandek ñandeka'aru a'aru - Che che cheka' ka'aru aru por porã. ã. - Nde nde ndeka' ka'aru aru por porã. ã. - Ha' Ha'e e ika ika'ar 'aru u por porã. ã. - Ñan Ñande de ñan ñandek deka'a a'aru ru vai vai.. - Ore ore oreka' ka'aru aru vai vai.. - Peẽ pen pendek deka'a a'aru ru vai vai.. - Ha' Ha'eku ekuéra éra ika ika'ar 'aru u vai vai..
Mba'éichapa reiko(mi) -Aikoporã. - Jaiko( Jaiko(ve). ve). - Ni nda nda'iva 'ivaipo ipotái. tái. - Jaryi Jaryiete. ete. - Aiko tengeté tengeténgepe. ngepe. - Ha jac jacher herech echapá apáma ma .
Ñandépa mba'é Ñandépa mba'éicha icha ñandep ñandepyhares yharese: e: - Che che chepyh pyhare are por porãse ãse.. - Nde nde ndepyh pyhare are por porãse ãse.. - Ha' Ha'e e ipy ipyhar hare e por porãse ãse.. - Ñande ñandepy ñandepyhare hare porãse porãse.. - Ore ore orepyh pyhare are por porãse ãse.. - Peẽ pen pendep depyha yhare re por porãse ãse.. - Ha' Ha'eku ekuéra éra ipy ipyhar hare e por porãse ãse..
Ñemongetatapépe Ñemongeta tapépe:: -Mba'elapórte,Juan. - Jar Jaryie yiete. te. Mba' Mba'épi épiko ko rej rejapo aporeí reína na ko' ko'a a rup rupi.i. - Ha pé péin ina a aj aju u av avis isitá itávo vo ch che e rú rúpe pe.. - Iporãi Iporãite te péva.Aréma ndajaj ndajajoechav oechavéi. éi. - Aréma ndajajo ndajajoechav echavéi éi añete. - Mai Maiteim teimii nde rúp rúpe. e. - Agu Aguyje yje ndé ndéve, ve, che irũ irũ.. Jaj Jajoec oechát háta a vok vokoiet oiete. e. - Avy' Avy'aite aite rohech rohecháre. áre. Jajoec Jajoecháta háta vokoie vokoiete. te.
Mba'éichapañande Mba'éichapa ñandeñander ñanderéra éra - Che che cherér réra a Ram Ramón. ón. - Nde nde nderér réra a Mar María. ía. - Ha Ha'e 'e hé héra ra Jo José sé.. -OreoreréraMaría,RamónhaJosé. - Peẽ pen pender deréra éra Ram Ramón ón ha Mar María. ía. - Ha' Ha'eku ekuéra éra hér héra a Fed Federi erico co ha Fer Fernan nando. do.
23
Ñe'ẽndy: Akóinte: siempre Asaje: la siesta Hasykatu: está enfermo, enferma Hecha: ver Iñe'ẽme: en su idioma Irũ: compañero, compañera Jepiveguáichante: como de siempre Jojuhu: encontrarse Ka'aru: la tarde Ka'arupytũ: la nochec nochecita ita Ko'ẽ: amanecer Kuehe: ayer Maitei: saludo Maymavete: todos, todas. Mokõiha: segundo, segunda Momaitei: saludar Ndaikuaái: No sé Neko'ẽ: vos (tú, usted) amanecés Porã(nte): bien Pyhare: la noche Pyhareve: la mañana Pyhareveasaje: la media mañana Ru, túva: papá Se: partícula que expresa modo volitivo Tapicha: persona, semejante Tee: propio Tembiapoha: lugar de trabajo Tetãygua: ciudadano/a, compatriota Vai: mal, feo, fea Vokoiete: oportunamente Vy'a: alegrase
24
Guaraní Comunicativo en la Función Pública
Ñeñemongetavemi
2
MBO'EPY MOKÕIHA
ANOTACIONES
25
2
MBO'EPY MOKÕIHA
Ñeñemongetavemi
ANOTACIONES
26
Guaraní Comunicativo en la Función Pública
MBO'EPY MBOHAPYHA
3
Ñaporandu hagua
1. José José se en encu cuen entr traa en enAs Asun unci ción ón y no sa sabe be có cómo mo ll lleg egar ar al Pa Parl rlam amen ento to.. Unaa tr Un trans anseún eúnte te le in indi dica ca cóm cómo o ll lleg egar ar.. - José: - Transeúnte: - José: - Transeúnte: - José: - Transeúnte: - José: - Transeúnte: - José: - Transeúnte: - José: - Transeúnte:
Mba'éichapa. Iporãnte. Ikatúpa amba'eporandu(mi) ndéve. Ikatu. Moõpiko opyta Parlamento. Opyta Paraguayo Independiente ha 14 de mayo-pe. Mba'éichapa héra kóva ko tape. Kóva 14 de mayo. Parlamento-pe. Mba'éichapa a guahẽta ̃ Reguatava'erã cuatro cuadra yvatévo, ha pépe rejuhúta. Aguyje ndéve. Ndaipóri mba'érepa.
27
3
MBO'EPY MBOHAPYHA
Guaraní Comunicativo en la Función Pública
Ñaporandu hagua
Para pedir informaciones, en guaraní, se pueden utilizar las palabras interrogativas que ya conocemos: mba'e (qué), mba'éicha (cómo), araka'e (cuándo), moõ (dónde), ma'erã, mba'erã, mba'upe (para qué), máva (quién), mba'ére (por qué). La pregunta inicial es, normalmente, ikatúpa, ikatúpiko ( katu: poder, posibilidad; pa/piko: partícula inte in terr rrog ogat ativa iva). ). As Así, í, si se de dese sea a pe pedi dirr pe perm rmis iso o pa para ra sa salir lir de un lu luga garr se di dirá rá:: Ikatúpa as asẽ ẽ sapy'a sap y'aite ite.. ¿Pue ¿Puedo do sal salir ir un mom moment ento? o? Per Permis miso, o, ¿pu ¿puedo edosal salir ir un mom moment ento? o?
2. Ñaime terminal-pe ha jahase Ciudad del Este-pe. Ñaporandu peteĩ k u ña ñ a t a ĩm ĩ m e m b a' a ' é ic i c h ap a p a j a ja j a p ov o v a 'e ' e r ã p e va v a r ã, ã , m b a' a' e mba'yruguatáp mba'yr uguatápepa epa jahakua jahakuaa. a. Jajapót Jajapótaa pytyvõhá pytyvõhára ra ñemoir ñemoirũme. ũme. - Mba'éichapa kuñataĩ - Ikatúpa amba'e porandumi ndéve -................................................................................................................................................................ -................................................................................................................................................................ -................................................................................................................................................................ -................................................................................................................................................................ -................................................................................................................................................................ -...................................................... .............................................................................................. ............
Partículas Partícu las de número y persona (para verbos regulares). Observamo Observ amoss est estas as pal palabr abras as ext extraí raídas das de la pri primer mera a con conver versac sación ión.. Amba mba’e ’e por porand andu, u, opyt pyta, a, uahẽta ẽta,, regua guatav tava'er a'erã. ã. Rejuhú juhúta. ta. Las mis mismas mas son ver verbos bos.. Las Las par partíc tícula ulass en en negr negrita ita ag̃uah indicannúmer ind icannúmero o y per person sona. a. La partícula es una letra o sílaba que tiene sentido solamente estando unida a un lexema, pero per o sep separa arada da de él car carece ecede de sen sentid tido. o. 1ª persona singular 2ª persona singular 3ª persona singular 1ª persona plural incluyente 1ª persona plural excluyente 2ª persona plural 3ª persona plural
28
Che Nde Ha'e Ñande Ore Peẽ Ha'ekuéra
a re o ja/ña ro pe o
aguapy reguapy oguapy jaguapy roguapy peguapy oguapy
akañy rekañy okañy ñakañy rokañy pekañy okañy
Guaraní Comunicativo en la Función Pública
Ñaporandu hagua
3
MBO'EPY MBOHAPYHA
prim imer era a pe pers rson ona a pl plur ural al in incl cluy uyen ente te ña ñand nde e te tene nemo moss do doss pa part rtíc ícul ulas as jay ña. Jesarekorã: en la pr La primera se usa con los verbos orales (jaguapy: nos sentamos) y la segunda con los nasaless (ñakañ nasale (ñakañy: y: nos perdem perdemos, os, nos escond escondemos) emos)..
3. Nuestro amigo José quiere gestionar su cédula de identidad y no sabe cómo llegar hasta el Departamento de Identificaciones de Asun As unci ción ón.. Él es está tá en la te term rmin inal al de óm ómni nibu buss de As Asun unci ción ón.. Ayu yudé démo mosl slee ex expl plic icand ando o có cómo mo deb debee exp expre resar sar la lass si sigu guie iente ntess id ideas eas en guaraní. - Buenos días. ................................................................................................................................................................ - ¿Puedo preguntarle algo? ................................................................................................................................................................ - ¿Cómo puedo irme desde aquí hasta Identificaciones? ................................................................................................................................................................ - ¿Qué línea debo tomar? ................................................................................................................................................................ - ¿En qué cal calle le que queda da Ide Identi ntific ficacio aciones nes? ? ................................................................................................................................................................ - Gracias. ................................................................................................................................................................
29
3
MBO'EPY MBOHAPYHA
Ñaporandu hagua
Guaraní Comunicativo en la Función Pública
4. Ñasẽ ñamba'ejoguávo ha ñaporandúta mba'apohárape jajoguaséva repy re py.. Cui Cuidam damos os el uso de la lass pa partí rtícu cula lass de nú núme mero ro y per perso sona. na. - ¿Le puedo hacer una pregunta? -................................................................................................................................................................ - ¿Tiene pantalones? -................................................................................................................................................................ - ¿Qué costo tienen? -................................................................................................................................................................ - ¿Tiene camisas? -................................................................................................................................................................ - ¿Cuándo las tendrá? (las camisas) -................................................................................................................................................................ - Agradecemos por la atención dispensada. -................................................................................................................................................................
5. Ko'ág̃a ñaipytyvõ pe mb mba' a'ap apoh ohár árap apee om ombo boho hová váii ha hag gu ̃ a ñan anee porandu. - Sí, en qué le sirvo. -................................................................................................................................................................ - Sí, tenem tenemos. os. -................................................................................................................................................................ - Cuestan 50.000 guaraníes. -................................................................................................................................................................ - No tengo camisas ahora. -................................................................................................................................................................ - Mañana las tendré. -................................................................................................................................................................ - No fue ninguna molestia. -................................................................................................................................................................
30
Guaraní Comunicativo en la Función Pública
Ñaporandu hagua
3
MBO'EPY MBOHAPYHA
6. Ñambohovaimi ko'ã porandu. Usamos correctamente las partículas denúmeroypersona. - Mboy ary (ro'y (ro'y,, año) piko rereko nde. -................................................................................................................................................................ - Mo Moõp õpik iko o reik iko. o. -................................................................................................................................................................ - Mbo Mboyy arýp arýpa a orek reko o nde nde ru. ru. -................................................................................................................................................................ - Mboy arýpa oreko nde sy sy.. -................................................................................................................................................................ - Mba'e ñe'ẽpa jaiporu ko'ág̃a. -................................................................................................................................................................ - Mba Mba'ép 'épa a rejap japóta óta ko' ko'ẽrõ ẽrõ.. -................................................................................................................................................................ - Mba Mba'ép 'épiko iko rekar karu u kue kuehe. he. -................................................................................................................................................................ - Nde Nde sy ha nde nde rúpik rúpiko o moõ moõ oiko iko.. -................................................................................................................................................................
7. Pete Peteĩĩ in indí díge gena na og ogue ueru ru ho hosp spit ital al-p -pee ha hapi pich chaa ha hasý sýva va.. Ja Jaha haii ñomo ño mong nget etaa ik ikatú atúva va oj ojapo apo po pohã hãno nohár háraa nd ndiv ive. e. Cu Cuid idam amos os el us uso o de la lass pala pa labr bras as in inter terro rogat gativ ivas as y de la lass pa partí rtícul culas as de nú núme mero ro y pe perso rsona na..
8. Jajo Ja joju juhu hu pe pete teĩĩ ku kuña ñaka kara raii nd ndiv ivee ña ñane ne mb mba' a'ap apoh oháp ápee ha ñañem ña ñemon onget getase ase he hend ndiv ive. e. Pa Para ra enc encar arar ar la con conve versa rsaci ción ón ha hacem cemos os de la siguiente manera: la saludamos, le preguntamos si podemos form fo rmul ular arle le al algu gunas nas pr pregu egunt ntas, as, le pr preg egun untam tamos os su no nomb mbre, re, de dó dónd ndee viene, para qué viene, con quién viene, dónde queda su casa y por últi úl timo mo le ag agra rade dece cemo moss po porr la de defe fere renc ncia ia.. Pr Prac acti tica camo moss es esta tass fórm fó rmul ulas as con un co comp mpañ añer ero o o co comp mpañ añer eraa de al la lado do.. Lu Lueg ego o escribi escr ibimos mos el diá diálog logo. o. Jai Jaipor porúke úke guar guarani ani.. 31
3
MBO'EPY MBOHAPYHA
Ñaporandu hagua
Guaraní Comunicativo en la Función Pública
Ñanemandu'a hagua: ̃ Moõpaohokotape - Ndaiku Ndaikuaái. aái. - Oho Encar Encarnación nación-pe. -pe. - Oho Ohoopa oparei rei aguieté ũ ieténte. -KotapeohoParaguaýpe. Mba'épa jajapoñaína ñande - Che ambosako'i'aína peteĩ kuatiañe'e. - Nde reñemongetareína directora ndive. - Ha'e oñantendehína oúva rehe. - Ñande ñañantende ohenóiva teléfono-pe rehe. - Peẽ peñopytyvõpeína. - Ha'ekuéra omopotĩ oficina. Moõpiko jahára'e kueheambue - Che ahákuri che sy rógape. - Nde rehókuri ysyrýpe. - Ha'e ohókuri omba'apo'imi. - Ñande jahákuri ñane irũnguéra rógape. - Ore rohókuri roñandúvo ore rúpe. - Peẽ peikundaha Paraguay tuichakue javeve. - Ha'ekuéra opytákuri hógape. Ikatúpa chepyt Ikatúpa chepytyvõmi yvõmi - Mba Mba'e 'e pro provlé vléma ma pik piko o jar jarekó ekóta. ta. - Ko'ág̃a ndaikat ndaikatumo' umo'ãi, asẽta'aína. - Ika Ikatu. tu. - Ko' Ko'ẽrõ ẽrõgui guive ve ikat ikatúta úta.. Mba'épa pendeguerumi Paraguaýpe - Che aju ahechávo che ra'ýpe. - Ramón ou ohekávo tembiapo, omba'apose. - Che ryvy ou oho hag̃uáicha uáicha Argentinape. - Ángel ou oikuaá oikuaávo vo ko táva. - José ou ojapoukávo peteĩ kuatia. Ñandépa moõ ñamba' Ñandépa ñamba'apo apo - Che amba'apo Ministerio de Educaciónpe. - Nde Nderem remba' ba'apo apo Min Minist isteri erio o de Def Defens ensa-p a-pe. e. - Ha'e omba'a omba'apo po Presid Presidenciaencia-pe. pe. - Ñande ñamba' ñamba'apo apo Senave Senave-pe. -pe. - Oreromba Oreromba'ap 'apo o Min Minist isteri erio o de Hac Hacien iendada-pe. pe. - Peẽ Peẽpem pemba' ba'apo apoMin Minist isteri erio o de Ind Indust ustria riayy
32
Comercio-pe. - Ha' Ha'eku ekuér éra a omb omba'a a'apo po Sec Secret retar aría ía de Cultura-pe.
Mba'épiko ñande ñanderécho vyvypóra háicha. - Ñandederécho jaikovévo. - Ñandederécho ñañemoarandúvo. - Ñandederécho jakarúvo hekópe. - Ñandederécho nañañemboykéivo. - Ñandederécho ñañemomba'évo ñande rekovépe. - Ñandederécho ñaneambuévo ojuehegui. - Ñandederécho jaikuaaukávo ñane remiandu. - Ñandederécho Estado omoañetévo ñande derechokuéra. Moõpa ñañembojakuaa oñepyrũ térã oñembykéramo ñande derécho - CODENI-pe oñembojakuaa mitãkuña ha mitãkuimba'ekuéra. - Secretaría de la Mujer-pe oñembojakuaa kuñanguéra. - INDI-pe oñembojakuaa indígena-kuéra. - Defensoría del Pueblo-pe ñañembojakuaa maymave. - Comisión de Derechos Humanos Parlamento-pe avei ñañembojakuaa. Ñemongeta supervisión-pe - Mba'éichapa ndepyhareve, karai. - Chepyhareve porã, che rajy. - Ikatúpa amba'eporandumi ndéve. - Ikatu, mba'épa remandami. - Mba'éichapa ajapova'erã anohẽ hag ua ̃ che certificado de estudio. - Ehova'erã nde colegio-kuépe rejerure nde kuatia; upépe oñeme'ẽta ndéve ha upéi regueru ápe supervisión-pe rovisa hag̃ua ua ndéve. - Aguyje ndéve. - Ndaipóri mba'érepa.
Ñe'ẽndy: Ag̃uieténte uieténte:muycerca
estudi udiar ar Ñemoarandu: est
gracia ciass Aguyje: gra
todos, os,tod todas as Opavave: tod
Araka'e:cuándo
Pépe:ahí
G̃ uahẽ:llegar
preguntar ntar Porandu: pregu
Guive:desde
Pytyvõ:ayudar
¿sepue puede? de? ¿Puedo? ¿Puedo? Ikatúpa: ¿se
Ra'y:hijo
pedir,, solicit solicitar ar Jerure: pedir
Repy:elcosto
encontrar rar Juhu: encont
padre Ru, túva: pa
Karai:señor
Sy:madre
Karia'y:eljoven
Tape:calle
Ko'ág̃a:ahora
vida, a, per person sona a Tekove: vid
Ko'ẽrõ:mañana
Temiandu:idea,sentimiento
Kuatiañe'ẽ: carta
Tuja:viejo
Kuehe:ayer
Voko:bolso
recorrer rer Kundaha: recor
Yvatévo:norte
Kuña:mujer
person sona, a, serhumano serhumano.. Yvypóra: per
recordar dar Mandu'a: recor
Máva:quién trabajador jador,, traba trabajadora jadora Mba'apohára: traba
Mba'ére:porqué Mbo'ehára:maestro,maestra Mbohapyha: tercero, tercera responder nder Mbohovái: respo
Me'ẽ:dar Mitãkuimba'e:niño Mitãkuña:niña garantizar tizar Moañete: garan
Moõ:dónde vehículo ulo Mba'yruguata: vehíc
Ndaipóri Ndaip óri mba'é mba'érepa repa:denada Ndive:con Ñandu:averiguarelestadodeuna persona; perso na; sentir sentir,, percib percibir ir.. acercarse arse Ñemboja: acerc
33
3
MBO'EPY MBOHAPYHA
Ñaporandu hagua
ANOTACIONES
34
Guaraní Comunicativo en la Función Pública
MBO'EPY IRUNDYHA
4
Mba'ejerurerã
1. Ñam Ñamoñe' oñe'ẽmi ẽmi ko ñem ñemong ongeta. eta.
- Egu guer eru umi ch chup upe e iñ iñar aran andu duka ka.. - Egu guer erú úna ch chup upe e iñ iñar aran andu duka ka.. - Egu guer erú úke ch chup upe e iñ iñar aran andu duka ka.. - Eguerúkena chupe iñaranduka.
Traéle su libro, por favor. Traéle su libro, por favor. Traéle su libro. Traéle su libro.
35
4
MBO'EPY IRUNDYHA
Guaraní Comunicativo en la Función Pública
Mba'ejerurerã
En gu guar aran aníí pa para ra so solic licititar ar al algo go o da darr or orde den n se uti utiliz lizan an pa part rtíc ícul ulas as imp imper erat ativ ivas as.. En es esto toss ca caso soss en la se segu gund nda a pe pers rson ona a si sing ngul ular ar se us usa a la pa part rtíc ícul ula a pr pref efija ija E en ve vezz de la pa part rtícu ícula la de nú núme mero ro y persona persona categó categórica rica RE, y se le pospone posponen n al verbo las partíc partículas ulas según la modalida modalidad d del del hablan hab lante. te. Est Estas as son las mod modaliz alizaci acione oness impe imperat rativa ivass más usu usuales ales:: Imperativo ca c ariñoso:.....................mi (tónica) .........Ejumi ..........Vení, po p or fa f avor. Imp Im perativ ivo o amisto tosso, rogativ ivo o:......na (átona).........Ejúna ..........Vení,po í,porr fa favvor. Imperativo co c onmitativo:.................ke (átona) .........Ejúke ..........Vení ya y a. Imperativo enfático:... .... .... .... .... .... .... .... .... .... ..py (átona) .... .... .... ....Ejúpy ... .... .... .... .... ..Vení ya ya, de de un una ve vez. Ko'ã ñe'ẽpehẽ ikatu avei oho oñondive, oñembopohyive hag̃ ua ua oje'eséva. Jahechami ko'ã techapyrã: - Ña Ñaño ñopy pyty tyvõ võmína ña ñamo mohu hu''ã ha hag gua ñane e remb rembiap iapo. o. ̃ ñan - Ayud Ayudémono émonos s para culminar el el tr trabajo, po por fa favor.
- Ña Ñaño ñopy pyty tyvõ võkena ña ñamo mohu hu'ãha 'ãhag gua ñane e rem rembia biapo. po. ̃ ñan - Ayudé Ayudémonospara monospara culmi culminar nar el traba trabajo. jo.
- Ñañopytyvõmíkena ñamohu'ã ha gua ñane e rem rembia biapo po. ̃ ñan - Ayudé Ayudémonos monos,, por favor favor,, para culmi culminar nar el traba trabajo. jo.
Existen también partículas de número y persona imperativas que se utilizan de la misma forma como las categóricas que hemos visto en la tercera lección (a, re, o , ja /ña, ro, pe, o). Dichas partículas son: ta, e , to ,ja/ña, toro, pe , to que van prefijas a la raíz verbal. Con estas part pa rtíc ícul ulassepu assepued edenta entamb mbié ién n ut utililiz izarla arlass pa part rtíc ícul ulas as mi, na, ke, py .
Techapyrã: - Takaru che, ekaru nde, tokaru ha'e, jakaru ñande, torokaru ore, pekaru peẽ, tokaru ha'ekuéra. - Taháke che, ehóke nde, tohó ke ha'e, jahá ke ñande, torohó ke ore, pehó ke peẽ, tohó ke ha'ekuéra.
2. En una cancha del barrio los chicos juegan a la pelota. Ñamoñe'ẽmi ha upéi ñam ñambog boguata uatave ve ñem ñemong ongeta. eta.
36
- Emb Emboha ohasá sápy ché chéve ve nde pel pelóta. óta.
- Pasáme la pelota (de una vez).
- Epoína ápe.
- Tirá aquí.
- Ediparáke
- Corré.
- Es Esẽ ẽmi sa sapy py'a 'ait ite. e.
- Salí un rato, por favor.
- Callate.
-
- Corré, por favor.
-
- No pierdas la pelota.
-
- No salgas, por favor.
-
Guaraní Comunicativo en la Función Pública
Mba'ejerurerã
4
MBO'EPY IRUNDYHA
3. Ex Expr presa esamo mos, s, en gu guar araní aní es estos tos ped pedid idos os u órd órden enes. es. - Ayudame, por favor. - Vení ya. - Alzá conmigo. - Pasame el libro, por favor. - No te canses.
- ............................................................................ - ............................................................................ - ............................................................................ - ............................................................................
- Bajá ahí.
- ............................................................................ - ............................................................................
- Descansemos un rato.
- ............................................................................
4. Ou pe peteĩ teĩ ku kuñak ñakar arai ai oh ohech echávo ávo ik ikua uati tia a ña ñane ne rem rembi biapo apohá hápe. pe. Ña Ñamo moñe ñe'ẽ 'ẽ ñomong ñom ongeta eta ha upé upéii ñam ñamboh bohasa asa guar guaraní aníme me oĩv oĩva a cast castell ellanoano-pe. pe. - Mba'éichapa ndepyhareve. - Iporãmínte, kuñakarai. Mba'épa ndeguerumihína. - Aikuaase che kuatiakuérapa oĩmbáva. - Chera’arõmi sapy’aite. - ............................................................................ ............................................................................ Le preguntaré a mi compañera. - ............................................................................ ............................................................................ Ya está su documento, señora. - ............................................................................ ............................................................................ Acompáñeme hasta la otra oficina. Espere e un rato en la ventanilla. - ............................................................................ ............................................................................ Esper
- ............................................................................ ............................................................................ Puede firmar acá, por favor, para entregarle. - ............................................................................ ............................................................................ Vuelvo enseguida, señora.
5. Trabajam rabajamos os en clase dando dando órdenes o solicitando solicitando algo algo a nuestros compañer ero os y compañera ras s. Utilizamos las partí tícu cullas mi , na na , ke ke y py solas sol as o com combin binadas adas.. - Ejumína - ............................................................................ ............................................................................ - ............................................................................ ............................................................................ - ............................................................................ ............................................................................ - ............................................................................ ............................................................................
37
4
MBO'EPY IRUNDYHA
Mba'ejerurerã
Guaraní Comunicativo en la Función Pública
Ñanemandu'a hagua: ̃ Ejumína chepytyvõ - Aháma roipytyvõvo. - Néipy, aháma. - Amohu'ãre che rembiapo ahátama. - Nde ningo nereikotevẽi voi ñepytyvõ. Pejúpy ñamba'apo oñondivepa - Ko árape ndaikatumo'ãi. - Ko'ág̃a orekane'õiterei. - Rohótama ag̃aite. aite. - Rohomaroína. Apouka (imperativo) jeporu - José, eguapýke che irũ. - Peguapymína, José ha Antonio. - Ehomína che ru rendápe. - Aníke peneakãhatãitéti. - Ere ne membýp membýpe e anítei oho ha'eño upe rupi. - Pejuvoíkena. - Director, ikatúpa chepytyvõmi. -Kuñataĩnguéra, ikatúpa ñamba'apo oñondivepa. Partículas de número y persona imperativas - Taku'éke che. - Eku'éke nde. - Toku'éke ha'e. - Jaku'éke ñande. - Toroku'éke ore. - Peku'éke peẽ. - Toku'éke ha'ekuéra. Ñemongeta mba'apohápe - Pejumína, che irũnguéra, irũnguéra, chepyty chepytyvõmi. võmi. - Mba'épiko reikotevẽ, José. - Ajejopypaite che rembiapópe ha aipota chemoirũmi. - Mba'épa jajapóta nendive. - Pemohendapamína ko'ã kuatia ha
38
tembiporu ahejáva escritorio ári. - Mba'épiko nembopy’aragetéva. ̃ - Amog̃uahẽva'er uahẽva'er ã ko kuatia Parlamentope asajerã. - Ani rejepy'apy. Ehejántema ore pópe. - Aguyje peẽme. - Tandepo'aite.
Ñemongeta ogapýpe - Che memby, ejumína. - Mba'éiko che sy. - Aipota chepytyvõ ñamopotĩmba hag ua ̃ ñande róga. - Néi, che sy. Mba'épa jajapóta. - Eguerumi amo typycha puku ha emopotĩ pe técho. - Aháma agueru. - Emopotĩmba rire técho eguerúta ñandéve y mba'yrúpe. - Oĩma, che sy. sy. Ajútama. - Pya'énteke che memby.
Ñe'ẽndy: enseguida ida Ag̃aite aite: ensegu
Sapy'aite:unrato
Aranduka:libro
Sẽ:salir
Gueru:traer
Sy:madre
jugar ar,, pro probar bar Ha'ã: jug
Tembiapo:trabajo
Irundyha: cua cuarto rto,, cua cuarta rta
Typycha:escoba
Jejopy:aprieto
Y:agua
preocupación pación Jepy'apy: preocu
Karai:señor imperativo tivo conmita conmitativo tivo Ke: impera ahora ra Ko'ág̃a: aho
Kotevẽ: neces necesitar itar papel, el, doc docume umento nto Kuatia: pap señora ora Kuñakarai: señ
Ku'e: mov movers erse e solici icitar tar alg algo o Mba'ejerure: sol
Mba'yru: recipie recipiente nte Mbohasa: pasar pasar.. Memby:hijo(usasolalamujer) Mi: impera imperativo tivo cariño cariñoso so Mohenda: coloca colocar, r,acomod acomodar ar conclu cluir ir Mohu'ã: con
Moirũ: acompañ acompañar ar Mopotĩ :limpiar imperativo tivo amistos amistoso, o, rogati rogativo vo Na: impera
Néi: bueno bueno!! Interje Interjección. cción. ¡vamos! s! interje interjección cción Néipy: ¡vamo juntos tos,, jun juntas tas Oñondive: jun
Po'a: sue suerte rte,, for fortuna tuna tirar ar,, arr arroja ojar r Poi: tir
Puku:largo Py: impe imperat rativo ivo enfá enfátic tico o ayudar, r,socor socorrer rer Pytyvõ: ayuda
Py’ara Py’ arag̃e: pre premur mura, a, apu apuro ro
39
4
MBO'EPY IRUNDYHA
Mba'ejerurerã
ANOTACIONES
40
Guaraní Comunicativo en la Función Pública
MBO'EPY POHA
5
Che rete 1. Jaikuaa Jaikuaami mi ñande rete vorekuéra. Kóva che nambi
Kóva che akã
Kóva che rye
Kóva che ajúra
Kóva che tĩ?
Kóva che tyvyta
Kóva che juru
Kóva che pyti’a
Kóva che po
Kóva che ati’y Kóva che jyvanga
Kóva che py Kóva che retyma
Kóva che kuã Kóva che jyva
Kóva che renymy’ã Kóva che pysã
Kóva che resa
Che akã peteĩ , che po ha che py mokõi, che tĩ po'imi peteĩ , che jyva ha che retyma mokõi, che juru pukavy peteĩ , che resa hũ porã mokõi, ha heta che akãragu akãrague. e.
41
5
MBO'EPY POHA
Che rete
Guaraní Comunicativo en la Función Pública
2. Jaj Jajesa esarek reko o ko ta' ta'ãn ãngá gáre re ha up upéi éi ña ñamb mboh ohera erami mi het hete e vor vorek ekuér uéra. a.
3. Jaikua Jaikuaave avemi mi ña ñand nde e re rete te vor vore, e, py pytyv tyvõh õhára ára ñe ñemo moir irũm ũme. e. Ja Jaip ipur uru u ñe'ẽryru. 4. Jahechau Jahechaukam kamii ñan ñande de rete vore vorekuér kuéra. a. (Mét (Método odo Res Respues puesta ta Fís Física ica Total). 5. Ñambohovái ko'ã porandu. - Mboýpa nde resa. - ............................................................................ Cheresa mokõi - Mboýpa ne akã. - ............................................................................ - Mboýpa nde jyva. - ............................................................................ - Mboýpa nde rye. - ............................................................................ - Mboýpa ne kuã. - ............................................................................ - Mboýpa ne retyma.
42
- ............................................................................
Guaraní Comunicativo en la Función Pública
Che rete
5
MBO'EPY POHA
6. Ñañe'ẽmi. Ñamyesakã aty guasúpe mba'erãpa jaipurukuaa ñande rete re te vo vore reku kuér éra. a. Ña Ñañe ñe'ẽ 'ẽke ke gu guar aran aním íme. e. Ja Jaha haim imii ja ja'e 'eva va'e 'eku kue. e. ................................................................................................................................................................. ................................................................................................................................................................. ................................................................................................................................................................. .................................................................................................................................................................
7. Ña Ñamb mba' a'apo apo ña ñane ne añ año o té térã rã aty aty'í'ípe pe ha ñam ñambo boho hová váii ko' ko'ã ã po pora rand ndu: u: - Mba'erãpa jaipurukuaa ñane akã. - ............................................................................ Ñane akã jaiporukuaa ñ apensa hag̃ua. ua. - Mba'erãpa jaiporukuaa ñande py. - ............................................................................ - Mba'erãpa jaiporukuaa ñane kuã. - ............................................................................ - Mba'erãpa jaiporukuaa ñande jyva. - ............................................................................ - Mba'erãpa jaiporukuaa ñande resa. - ............................................................................ - Mba'erãpa jaiporukuaa ñande juru . - ............................................................................
8. Ñambohysyimína ñande rete vore oĩva ñane akã (cabeza), ñande rete re te (tr (tron onco) co) ha ña ñand nde e re rete te apý apýra rape pe (ex (extre tremi midad dades) es).. Ñane ak akãme: ___________________________________________________________________ _________________________________________________________________ _ ____________ Ñande pyti'ap pyti'ape: e: ______________________________________________________________ __ __ ______________________ _________________________________ ________________________ ________________________ _________________________ _________________ ____ _ ___ Ñande rete apýrape: ____________________________________________________________ _ _ _____________________________________________________________________________ ___
43
5
MBO'EPY POHA
Che rete
Guaraní Comunicativo en la Función Pública
9. Ja'e mba'épa jajapokuaa ko'ã ñande rete vorépe. Ñamba'apo mokõi mokõi. ikatu jajapyhy oimeraẽ mba'e. - Ñande pópe _____________________________________________________________________
- Ñane akãme
_______ ____ ______ ______ ______ ______ ______ ______ ______ ______ ______ ______ ______ ______ ______ ______ ______ _____ __ _______ ___ _____ __ _
- Ñande jyvápe _____ ________ _______ _______ ______ _______ _______ ______ _______ _______ ______ _______ _______ _______ _______ ______ ___ ________ _____ __ __ - Ñande pyti'ápe
__________ ______ _______ _______ _______ _______ _______ _______ _______ ______ _______ _______ _______ _______ _______ _____ _______ ___ ____ __
- Ñande pýpe ____________________________________________________________ _________ - Ñande apysápe ___________________________________________________________ _______ - Ñande pytápe ___________ ___________________________ _______________________________ ______________________________ __________________ ___ _______ - Ñane retymáme ___________________________________________________________ _______ - Ñane tĩme __________ ______________________ ________________________ _________________________ _________________________ _____________ _ __________ - Ñane kuãme
_______ ____ ______ ______ ______ ______ ______ ______ ______ ______ ______ ______ ______ ______ ______ ______ ____ _________ ___ ______ ______ ___ _
- Ñande ajúrape
___________ _______ ________ ________ _______ _______ ________ ________ ________ ________ ________ ________ ________ ______ __ ______ ___ ____ __
- Ñane pysãme ____________________________________________________________ ________ - Ñande ropepípe ____________________________________________________________ ______ - Ñande ati'ýpe ____________________________________________________________ ________ - Ñane pyapẽme ____________________________________________________________ _______ - Ñande jyvangápe ____________________________________________________________ _____
10. Mb Mba' a'ép épa a ña ñand nde e ja jare reko ko tér térã ã ñam ñamoĩ oĩ:: Ñande jyva ári: ____________________________________________________________ _______ Ñane rapypa'ũme: ____________________________________________________________ _____ Ñane retyma ári: ____________________________________________________________ ______ Ñande ykére: ____________________________________________________________ ________ Ñande po pytépe: ____________________________________________________________ _____ Ñande ati'ýre: ____________________________________________________________ ________ Ne akãre: ____________________________________________________________ ___________
44
Guaraní Comunicativo en la Función Pública
5
MBO'EPY POHA
Che rete
11. Ja' Ja'em emii má máva va ñan ñande de ret rete e vo voré répep pepa a ja jaja japo po ko ko'ã 'ã mb mba' a'e. e. - Japorohecha
ñande resápe.
- Japoropichãi - Jasavi jahayhúvape - Jachuta pelóta - Ñambopu mbaraka - Ñahetũ mba'e ryakuã - Ñañekũmberéi - Japoropopyhy - Ñahendu purahéi rory - Ñapensa - Jakaru - Jajohavi'u - Ñañemokuãhũ - Ñambovyvy ao
Jaikuaa Jai kuaami mi hag̃ua Jajesa Jaje sare reko komi mijey jey tex texto to ñe ñepy pyrũ rũha hape pegu guár áre. e. Pyp Pype e oj ojeh ehaih aihũv ũve e ko ko'ã 'ã ñe ñe'ẽ 'ẽ:: peteĩ, mokõi. Ko Ko'ã 'ãva va hína papapy papapy(númer (número). o). Jaikua Jaikuaami ami guaran guaranii papapy papapy::
Números Númer os cardi cardinales nales:: Peteĩ: uno Mokõi: dos Mbohapy: tres Irundy: cuatro Po: cinco Poteĩ: seis Pokõi: siete Poapy: ocho Porundy: nueve Pa: diez Pateĩ: once Pakõi: doce Paapy: trece Parundy:catorce Papo: quince Papoteĩ: dieciséis Papokõi: diecisiete Papoapy: dieciocho Paporundy: diecinueve
Mokõipa: veinte Mbohapypa: treinta Irundypa: cuarenta Popa: cincuenta Poteĩpa: sesenta Pokõipa: setenta Poapypa: ochenta Porundypa: noventa Sa: cien Mokõisa: doscientos Mbohapysa: trescientos Irundysa: cuatrocientos Posa: quinientes Poteĩsa: seiscientos Pokõisa: setecientos Poapysa: ochocientos Porundysa: novecientos
Su: mil Mokõisu: dos mil Mbohapysu: tres mil Irundysu: cuatro mil Posu: cinco mil Poteĩsu: seis mil Pokõisu: siete mil Poapysu: ocho mil Porundysu: nueve mil Pasu: diez mil Mokõipasu: veinte mil Popasu: cincuenta mil Sasu: cien mil Posasu: quinientos mil Sua: un millón Mokõi sua: dos millones Po sua: cinco millones Pa sua: diez millones
45
5
MBO'EPY POHA
Che rete
Guaraní Comunicativo en la Función Pública
Números Númer os ordin ordinales: ales: En guara guaraní ní se form forman an los núme números ros ordi ordinal nales es pospo posponie niendo ndo la la partícu partícula la ha a los núme números ros cardinales.
Techapyrã: Peteĩ ha: primero Mokõiha:segundo Mbohapyha: ter tercer cero o Irundyha: cua cuarto rto Poha: qui quinto nto Poteĩ ha:sexto Pokõiha: sép séptimo timo Poapyha: oct octavo avo Porundyha: nov noveno eno Poha: déc décimo imo
12. Ñande jerére ha ñane retãme oĩ heta tapicha orekóva discapacidad discapacidad hetépe. Oĩ ndohecháiva, oguata'ỹva, ohendu'ỹva, iñepãva hetyma térã tér ã ij ijyvá yvápe pe ham hamba' ba'e. e. Ñañ Ñañemo emonge ngetav tavemi emi mba mba'ei 'eicha chagua gua discapacidad-pa oĩve ha mba'épa Estado ojapova'erã omoañete hag ha gua ider eréch écho o tap tapic icha ha ore orekó kóva va di disca scapac pacid idad ad-p -pe. e. ̃ id 13. Ñañe Ñañemo mong ngeta eta ha ja jaha haii ja jaip ipor oru u ha hag gua u papapy apy.. Ñam Ñamoha' oha'ãnga ãngahai hai ̃ a pap j jar arekó ekóva va ña ñand nde e ró rógap gape; e; ja ja'e 'e mb mba' a'emb emba' a'épa épa um umív íva a ha mb mboýp oýpa a ja jarek reko. o. Ikatu Ik atu mes mesa, a, tu tupa, pa, apy apyka, ka, cel celul ular ar,, pe peju juha ha ha ave aveii my mymb mbak akuér uéra. a. Jaipor Jai poru u hek hekópe ópe pap papapyk apykuér uéra. a. Ñam Ñamba' ba'apo apo ñan ñande de kua kuatiah tiahaíp aípe. e.
14. Ñamoh Ñamoha'ãnga a'ãnga ñande rete ha jahechau jahechauka ka ivoreku ivorekuéra. éra.
46
Guaraní Comunicativo en la Función Pública
Che rete
5
MBO'EPY POHA
Ñanemandu'a hagua: ̃ Ñande jaikuaa ñande rete vore - Che aikuaa che akã, che akãrague, che syva, che tyvyta, che ropea ha che resa. - Nde reikuaa reikuaa nde rova, nde rovayke, rovayke, ne tĩ, ne nambi, ne rañykã, rañykã, nde ajúra, nde ati'y ha nde atukupe. - Ha'e oikuaa ijahy'o, hãi, hãimbíra, hãimbíra, ikũ, iñapekũ, hatypy, hatypy, ha hembe. - Ñande jaikuaa ñande jyva, ñande pyapy, ñande jyvanga, ñande jyvaguy, ñande po, ñane kuã ha ñane pyapẽ. - Ore roikuaa ore káma, ore pyti'a, ore rye, ore puru'ã, ore ku'a, ore py'a, ore korasõ ha ore ryekue, ryekue, ha ore revi. revi. - Peẽ peikuaa pene rakamby, pene rumby, pene rembo, pende rapypi ha pende rako. - Ha'ekuéra oikuaa hetyma, henymy'ã, hetymaro'o, ikupy, ikupy, ipy, ipyta, ipytasã, ipysã ha ipysapẽ. Ñande róvare oĩ ua. - Ñande resa jahecha hag̃ ua. - Ñane tĩ ñahetũ hag̃ ua. ua. - Ñande rovayke ñañehetũ hag ua. ̃ - Ñande juru jakaru ha ñañe'ẽ hag̃ ua. ua. - Ñande ropepi ñamo'ã hag ua ñande resa. ̃ ua mba'eky'a - Ñande ropea ojoko hag̃ ua ohokuaáva ñande resápe. - Ñande tyvyta omo'ã hag ua ̃ ñande resa kangue. Ñande po vorekuéra jaiporu - Ñande popyte ñamoĩ hag̃ua ua mba'e michĩva. - Ñane kuã jajapyhy hagua u ̃ a ñaikotevẽva. - Ñane kuã akã jajepovyvy hag g̃ua. ua. - Ñane pyapẽ ñamo'ã ha gua ̃ ñane kuã akã. - Ñande po ropyta jajejoko hag̃ ua. ua. Ñande jurúpe jareko - Ñane rãi ñamongu'i ha gua ̃ tembi'u. - Ñane kũ ñaikũmby porã hag̃ua ua ja'úva. - Ñane apekũ omo'ãva ñande juru ryepy. - Ñane rãimbíra ñane rãi renda. - Ñane rembe ñambohyapu porã hag ua ̃ ñe'ẽ ñañe'ẽvo. - Ñande ahy'o ñamokõ hag ua ̃ tembi'u. Ñande retepýpe jareko - Ñane ñe'ã (korasõ) omyasãiva tuguy ñande retepýre. - Ñande py'a, omongu'íva tembi'u ja'úva. - Ñande ryekuepo'i ohykue'o ha oipokáva tembi'u ja'úva. - Ñande Ñande vevuikue vevuikue ome'ẽva yvytu ñanepytuhẽ hag̃ua. ua.
Ñane retymáme jareko - Ñane renymy'ã ñañesũ hag ua. ̃ - Ñande py ñapyrũ hag̃ua. ua. - Ñande py ape japyvoi hag̃ ua. ua. - Ñande pyta jajepytaso hag̃ ua. ua. - Ñane pysã ñañembo'y porã hag ua. ̃ - Ñane retỹmaro'o jajepytaso mbarete hag̃ua. ua. Mba'erãpa ñande jaipuru ñande po - Che aiporu ahai hag̃ ua. ua. - Nde reiporu rembovyvy hag̃ ua. - Ha'e oiporu oporopopyhy hag̃ ua. ua. ua. - Ñande jaiporu jajepoity hag̃ ua. - Ore roiporu rokopi hag̃ua. ua. - Peẽ peiporu pescrivi hag̃ ua ua komputadórape. - Ha'ekuéra oiporu ojahu hag̃ ua. ua. Ñemongeta hospital-pe - Mba'éichapa pohãnohára (doctora). - Eg̃uahẽke uahẽke mitãrusu. Mba'épa ojehu ndéve. - Ahunga che py kangue, hi'ãche otiri tẽrã ojekaite voi. - Mba'eichahápepiko oiko nderehe. - Aha'ãhápe partído. - Jahechami… Kóva ihodído. - Mba'épa rehecha pohãnohára. - Ndaikuaái. Ehóta ejapouka radiografía ha upéi ejujey ejujey.. - Oĩma. Aháta ajapouka. - Oĩmbáreken Oĩmbárekena a ejúma. - Oĩre ajúta. Aguyje. - Ndaipóri mba'érepa.
47
Ñe'ẽndy: gargan ganta ta Ahy'o: gar Ajúra: cue cuello llo Akã:cabeza cabello ello Akãrague: cab Apekũ:paladar Ati'y: hom hombro bro espald alda a Atukupe: esp Ha'ã: jugar Hag̃ua ua:para Hecha:ver,observar Heta: muc mucho, ho, muc mucha ha Hetũ: bes besar ar,, ole olerr, olfa olfatear tear negro, ro, neg negra ra Hũ: neg Hunga: golpear Irundy:cuatro Irundyha: cuarto Irundypa:cuarenta Irundysa: cuatro cuatrocientos cientos Irundysu: cuatromil Jahu: bañarse Japyhy: agarrar Jehu: acontecer, suceder Jeka: quebrar Jepoity:llamarconlamano Jepytaso:afirmarlospies Juru:boca Jyva: bra brazo zo Jyvanga:codo Káma:seno,teta Karu: com comer er,, almo almorza rzar r corpir pir Kopi: cor Kóva:éste,ésta Kũ:lengua Kuã:dedodelamano Ku'a: cin cintur tura a Mba'apo: tra trabaj bajar ar Mbaraka: guitarra Mbohapy:tres Mbohapyha: tercero treint inta a Mbohapypa: tre Mbohapysa: tresc trescientos ientos Mbohapysu:tresmil Mbovyvy:coser Mitãrusu: el joven Moha’ãngahai: describir Mokõi Mok õi sua:dosmillones Mokõi:dos Mokõiha: segundo veinte nte Mokõipa: vei Mokõipasu:veintemil Mokõisa: doscie doscientos ntos Mokõisu:dosmil Ñe'ã: cor corazó azón n Ñembo'y:ponersedepie
48
Ñepã: par paralít alítico ico,, def deform orme e Ñesũ: arrod arrodillars illarse e diezz mill millone oness Pasua: die Pa:diez Paapy:trece Pakõi:doce Papapy: núm número ero Papo: qui quince nce dieciocho cho Papoapy: diecio Papokõi: diecisi diecisiete ete Paporundy: diecinu diecinueve eve dieciséis éis Papoteĩ : diecis Parundy:catorce Pasu:diezmil Pateĩ :once Peteĩ :uno Peteĩha: primero cinco co mill millone oness Posua: cin Po:mano,cinco Po'i: fino fino/a, /a, del delgad gado/a o/a Poapy:ocho Poapyha: octavo Poapypa: och ochent enta a ochocientos ientos Poapysa: ochoc Poapysu:ochomil Poha: décimo, décima Poha: quinto, quinta Pohãnohára: médico, médica Pokõi:siete Pokõiha: séptimo Pokõipa: sete setenta nta Pokõisa: setecie setecientos ntos Pokõisu:sietemil Popa: cincue cincuenta nta Popasu: cin cincue cuenta nta mil Popyhy:apretóndemano Popyte:palmadelamano Porã:lindo,linda Porundy:nueve Porundyha: noveno Porundypa:noventa novecientos entos Porundysa: noveci Porundysu:nuevemil Posa: quinie quinientes ntes quinie nientosmil ntosmil Posasu: qui Posu:cincomil Poteĩ :seis Poteĩha: sexto sesenta enta Poteĩpa: ses seiscientos entos Poteĩsa: seisci Poteĩsu:seismil sonris risa a Pukavy: son ombligo ligo Puru'ã: omb Pyape:dorsodelpie
Py:pie Py'a: est estómag ómago o Pyapẽ:uñadelasmanos muñeca eca Pyapy: muñ Pyrũ:pisar Pysã:dedodelpie Pysãpẽ:uñadelospies Pyta:talón Pytasã: tend tendón ón deAquile deAquiless Pyti'a :pecho Pytuhẽ: res respir pirar ar Sa:cien Sasu:cienmil Su:mil Su'u: mastica masticar, r,morder morder Sua:unmillón Syva:lafrente Tãi: die diente nte Tãimbíra:encía Takamby: entre entrepierna pierna Tako: vag vagina ina quijada jada Tañykã: qui Tapypa’ũ: reg regazo azo Tapypi:vulva hospitall Tasyo: hospita Tatypy: mej mejilla illa Tembe:labio comida ida,, alim aliment ento o Tembi'u: com Tembo:pene Tenymy'ã: rod rodilla illa Tesa:ojo Tete: cue cuerpo rpo Tetyma: pie pierna rna Tetymaro'o: pantorrilla. Tĩ :nariz Tiri: fisura pestañ taña a Topea: pes Topepi: pár párpad pado o Tova:cara mejilla lla Tovayke: meji Tuguy: san sangre gre Tyekue: inte intestin stino, o, trip tripa a Tyvyta:ceja Vevuikue: pul pulmón món
Guaraní Comunicativo en la Función Pública
Che rete
5
MBO'EPY POHA
ANOTACIONES
49
5
MBO'EPY POHA
Che rete
ANOTACIONES
50
Guaraní Comunicativo en la Función Pública
MBO'EPY POTEĨHA
6
Che jere
1. Jaje Jajesare sareko ko ko ta'ã ta'ãngá ngáre. re.
Che jerére heta mba'e areko: che rembiporu, che ao, che sapatu, che sapatílla, che aranduka ha hetave mba'e.
51
6
MBO'EPY POTEĨHA
Che jere
Guaraní Comunicativo en la Función Pública
2. Ñamoñe'ẽ. Che asúpe oĩ peteĩ komputadóra, mesa ári; Che akatúape, mesa ári, oĩ peteĩ aranduka; Che ári oĩ peteĩ aravopapaha; Che renondépe oĩ peteĩ apyka; Che rapykuépe oĩ peteĩ ta'ãnga.
3. Jajesareko porã jeymi ta'ãnga yvategua rehe ha ñambohovái ko'ã porandu. - Mba'épa oĩ José renondépe.
- ..........................................................................
- Mba'e áripa oguapy José.
- ..........................................................................
- Mba'épa oĩ José kupépe.
- ..........................................................................
- Mba'épa oĩ José kupepegua ta'ãnga ári.
- ..........................................................................
- Mba'épa oĩ José kupepegua aravopapaha guýpe. - .......................................................................... - Mba'e áripa oĩ komputadóra. - .......................................................................... - Mba'épa oĩ José mesa ári.
- ..........................................................................
- Mba'épa José oreko ipópe.
- ..........................................................................
- Mba'e vaichapa ojapohína José.
- ..........................................................................
4. Ñama'ẽ ko ta'ãnga rehe. Pe oĩva pype ha'ehína José. Embohovaimi ko'ãpora ko'ã porandu ndu.. - Mba'épa oĩ José renondépe. - .......................................................................... - Mba'épa oĩ José ári. - .......................................................................... - Mba'épa oĩ José ykére. - .......................................................................... - Mba'e oĩ téle guýpe. - ..........................................................................
52
Guaraní Comunicativo en la Función Pública
Che jere
6
MBO'EPY POTEĨHA
5. Ñaim Ñaimeháp ehápee ko' ko'ag ag̃aite aite ña ñamom mombe be'um 'umii mba mba'ép 'épaa oĩ: Ñande ykére, ñande asu gotyo:.............................................................................................................. Ñande ykére, ñande akatúa gotyo: ......................................................................................................... Ñane renondépe:.................................................................................................................................... Ñande atukupépe:.................................................................................................................................. Ñane akã ári:.......................................................................................................................................... Ñande py guýpe:.....................................................................................................................................
6. Ja'e Ja'emína mína mba' mba'épa épa oĩ ñan ñandepy depype: pe: Chep Ch epyp ype e oĩ mb mbor oray ayhu hu,, py py'a 'agu guap apyy ha vy vy'a 'a;; up upéic éicha hant nte e av avei ei py py'a 'ata taro rova va,, po poch chyy ha py py'a 'aro ro.. Ndepype oĩ:............................................................................................................................................ Ipyp Ip ype e oĩ oĩ::................................................................................................................................................ Ñandep Ñan depype ype oĩ:............ ......................... .......................... ......................... ......................... .......................... .......................... .......................... ......................... ......................... .................... ....... Orepyp Ore pype e oĩ:........................................................................................................................................... Pendepype oĩ:........................................................................................................................................ Ipypekuéra oĩ:.........................................................................................................................................
7. Cada Cada un uno o no noss au auto todi dibu buja jamo mos. s. Es Esta tamo moss se sent ntad ados os en un es escr crit itor orio io,, y en nu nues estr tro o en ento torn rno o la lass co cosa sass co como mo se pi pide de:: Ja Jagu guap apyy pe pete teĩĩ es escr crit itor orio io kupé ku pépe pe,, ha ña ñand ndee je jeré rére re oĩ ko ko'ã 'ã mb mba' a'e: e: es escr crit itor orio io ár ári, i, ña ñane ne renon ren ondép dépe, e, pe peteĩ teĩ ara arand nduk uka; a; ñan ñande de asú asúpe pe,, pet peteĩ eĩ kom kompu putad tadóra óra;; ñand ña ndee aka akatú túape ape,, pet peteĩ eĩ tel teléfo éfono no.. Ñan Ñande de ári pe peteĩ teĩ ara aravo vopap papah aha; a; ñan ñande de ykére, ñande asu gotyo, peteĩ apyka; ñande akatúa gotyo, peteĩ mesa'i.
53
6
MBO'EPY POTEĨHA
Che jere
Guaraní Comunicativo en la Función Pública
8. Che rembiapohápe roñembyaty roñemongetávo. Pevarã roguapy peteĩ pe teĩ mes mesáp ápe. e. Mo Mote teno nonde ndehá hára ra og oguap uapyy pe peteĩ teĩ iña iñakãm kãmee ha Lu Lucía cía ogua og uapy py amb ambuép uépe. e. Mb Mbyté ytépe, pe, Mo Moten tenon onde dehár háraa aka akatú túape ape ha Lu Lucía cía asúpe, oguapy Cinthia; henondépe oguapy Pedro; Cinthia ykére, ijasúpe ha Motenondehára akatúape, oguapy Josefina; hovái katu oguapy Ignacia. Pedro ykére, ijasu gotyo, oguapy César, ha hovái, Lucía Lu cía as asúp úpe, e, ag agua uapy py ch che. e. Ñañembyat Ñañemb yatyy mok mokõim õimokõ okõii ha ñam ñamoĩ oĩ mes mesa a jer jerére ére opa opaite ite che rem rembia biapo po irũ irũngu nguéra érape. pe. Ñañ Ñañe'ẽ e'ẽke ke guaraníme. guara níme.Jajapó Jajapóke ke tembi tembiporã porã ojerur ojerure e háicha háicha..
54
Guaraní Comunicativo en la Función Pública
Che jere
6
MBO'EPY POTEĨHA
Ñanemandu'a hagua: ̃ Moõpa peime - Roime ne renondépe. - Roime nde atukupépe. - Roime nde ykére. - Roime nde asúpe. - Roime nde akatúape. - Roime nde reipotahápe. - Roime yvate. - Roime yvýpe.
Moõpa ñaime - Che aime Parlamento renondépe. - Nde reime Parlamento kupépe. - Ha'e oĩ Parlamento ykére. - Ñande ñaime Parlamento ryepýpe. - Ore roime Parlamento renondepegua okarusúpe. - Peẽ peime Parlamento rokẽme. - Ha'ekuéra oĩ Parlamento rovái.
Aipota reguata - Che ykére. - Che renondépe. - Che rapykuéri. - Che akatúape. - Che asúpe. - Mombyry che renonderã. - Ag̃uimínte uimínte che rapykuéri. - Che póre.
Moõpa oĩ mba'e porã - Mba'e porã oĩ chepype. - Mba'e porã oĩ ndepype. - Mba'e porã oĩ ipype. - Mba'e porã oĩ ñandepype. - Mba'e porã oĩ orepype. - Mba'e porã oĩ pendepype. - Mba'e porã oĩ ipypekuéra.
Moõpa ha'e oĩse - Ha'e oĩse nde jyva ári. - Ha'e oĩse nde póre. - Ha'e oĩse nde ykére. - Ha'e oĩse nde rapypa'ũme. - Ha'e jepiguáicha oĩse nde reimehápe. - Ha'e oĩse ñane ndive.
Moõguipa osẽ ko'ã viru - Ko'ãva osẽ chehegui. - Ko'ãva osẽ ndehegui. - Ko'ãva osẽ (i)chugui. - Ko'ãva osẽ ñandehegui. - Ko'ãva osẽ orehegui. - Ko'ãva osẽ pendehegui. - Ko'ãva osẽ (i)chuguikuéra.
Moõpa oime che mbarakaja - Oĩ mesa ári. - Oĩ apyka guýpe. - Oĩ karameg̃ua ua kupépe. - Oĩ ne renondépe. - Oĩ korapýpe. - Okehína muralla ári. - Okaruhína amo óga ári.
Máva ndivépa ohóta ñane rembiapo irũ - Ha'e ohóta chendive. - Ha'e ohóta nendive. - Ha'e ohóta hendive. - Ha'e ohóta ñanendive. - Ha'e ohóta orendive. - Ha'e ohóta penendive. - Ha'e ohóta hendivekuéra.
Ñemongeta guarani jeporúre - Mba'éichapa Josefina. - Iporãnte, ha nde. - Iporã ja'e chupe. - Mba'épiko ojehu ndéve. - Aju Palacio de Justicia-pe onohẽvo che Certificado de Antecedentes Judiciales ha aike peteĩ apañuãime; che nañe'ẽkuaái nañe'ẽkuaái castellano. castellano. - Upéva ningo ndaha'éi apañuãi. - Ápe ningo castellánonte oñeñe'ẽ. - Eñe'ẽ chupekuéra guarani, péva ningo avei ñane ñe'ẽ tee ha funcionario publicokuéra oikuaava'erã mokõive tetã ñe'ẽ tee. - Añe'ẽta chupekuéra upéicharõ. - Upéva ári avei, Marta, péva nde derécho. Nde ndederécho reñe'ẽvo ñe'ẽ nde reiporusevévape. - Oĩma, Josefina. - Ñañe'ẽta ka'aru. - Oĩma. Tandepo'aite. Tandepo'aite.
55
Ñe'ẽndy: Ag̃ui ui: cerca
Nendive: contigo
derech echa a Akatúa: der
Ñandehegui: de nosotros, de nosotras
Ao:ropa
Ñandepype: en nosotros, en nosotras
Apañuãi: problema
Ñanendive: con nosotros, con nosotras
Apyka:silla
Ñe'ẽ tee: idioma oficial
Aranduka:libro
Okarusu: plaza
Aravopapaha:reloj
Orehegui: de nosotros, de nosotras
encima ima,, sob sobre re Ári: enc
Orendive: con nosotros, con nosotras
izquierda da Asu: izquier
Orepype: en nosotros, en nosotras
Chehegui: de mi
Pendehegui: de ustedes
Chendive: conmigo
Pendepype: en ustedes
Chepype: en mi
Penendive: con ustedes
Gotyo:hacia
Poteĩha: sexto, sexta
Guýpe:debajode
Po'a: suerte, éxito
Hendive: con él, con ella
Rapykuépe:detrásde
Hendivekuéra: con ellos, con ellas
Rapykuéri: detrás de
(I)chugui: del él, de ella
Renondépe:enfrentede
(I)chuguikuéra: de ellos, de ellas
Rovái:frente
Ipype: en él, en ella
Sapatu:zapato
Ipypekuéra: en ellos, en ellas
dibujo ujo,, fot foto, o, ilus ilustra tración ción Ta'ãnga: dib
Jepiguáicha: como siempre
herramient mienta, a, utens utensilio. ilio. Tembiporu: herra
entorno, no, conto contorno. rno. Jere: entor
Viru: dinero
Jyva ári: en brazo
Ykére:alladode
Karameg̃ua: baúl Korapy: patio Kupépe: detrás de Mba'e:cosa Mbarakaja: gato mesita ita Mesa'i: mes
Mitã: niño Mombyry: lejos Ndehegui: de ti, de vos Ndepype: en ti, en vos
56
Guaraní Comunicativo en la Función Pública
Che jere
6
MBO'EPY POTEĨHA
ANOTACIONES
57
6
MBO'EPY POTEĨHA
Che jere
ANOTACIONES
58
Guaraní Comunicativo en la Función Pública
MBO'EPY POKÕIHA
7
Che rogayguakuéra
Jakaru Og̃uahẽma asaje pejáke mesápe jakaru. Mesa akãme toguapy che sy ha che ru. Ijapykáva toguapy, oreko'ỹva togueru,
tembi'u miẽma otĩmbo, oĩ kumanda ha so'o mandi'o, mbujape ityrarã, ryguasu rupi'a atã, maymave hi'upyrã.
59
7
MBO'EPY POKÕIHA
Che rogayguakuéra
Guaraní Comunicativo en la Función Pública
1. Ñamoñe'ẽ po porã ri rire ko ko texto, ña ñambohovaimi gu guaraníme ko ko'ã porandu. - Mba Mba'e 'e ara aravóp vópa a oguah uahẽma ẽma.. ̃ - .......................................................................... .................................................................................... - Mavamávapa oguapýta mesa akãme. - .............................................................................................................................................................. - Mba'épa ojapóta ijapykáva. - .............................................................................................................................................................. - Mba'épa ojapóta ijapyka'ỹva. - .............................................................................................................................................................. - Mba'éichapa oĩ tembi'u. - .............................................................................................................................................................. - Mba'emba'épa umi tembi'u oĩva mesa ári. - ..............................................................................................................................................................
Tero: sustantivo: Jajesarekomi ko'ã tero rehe oñeguenohẽva texto-gui: Sy, ru, tembi'u, so'o. En guaraní los sustantivos tienen distintas formas. Hay algunos que tienen una sola forma paraeluso,otrosdos,otrostres,yotroshastacuatro. una fo forma. Es Es uniforme. Sy tiene un Che sy sy,, nde sy sy,, isy isy,, ñan ñande de sy sy,, ore sy sy,, pen pende de sy sy,, isy isykué kuéra. ra. edosfo sforrmas.Ru .Ru,tú ,túvva.Es biforme. Ru tienedo Che ru/ ru/túv túva, a, nde ru/ ru/túv túva, a, itúv itúva, a, ñan ñande de ru/ ru/túv túva, a, oreru/túv oreru/túva, a, pen pende de ru/ ru/túv túva, a, ituv ituvaku akuéra éra.. tien ene e tr tresfo esform rmas as.. Tem embi bi'u 'u,, rem embi bi'u 'u,, he hemb mbi'i'u.Es u.Es triforme . Tembi'u ti Che rem rembi' bi'u, u, ne rem rembi' bi'u, u, hem hembi'u bi'u,, ñan ñane e rem rembi' bi'u, u, ore rem rembi' bi'u, u, pen pene e rem rembi' bi'u, u, hemb hembi'u i'ukué kuéra. ra. ecua atrofo oforrmas.T .To o'o, so'o, ro'o, ho'o.Es cuatriforme. So'o tienecu Che so' so'o, o, nde so' so'o, o, iso iso'o, 'o, ñan ñande de so' so'o, o, ore so' so'o, o, pen pende de so' so'o, o, iso iso'ok 'okuér uéra. a. La fo forrmain mainic icia iad da con la le lettra t recib ibe e el nomb mbrre de absoluta, la lass demás, la lass que inic icia ian n con la r y la h, son constructivas. En los sustantivos biformes, que son vocabularios de uso familiar: túva, ru (padre); ta'ýra, ra'y (hijo del varón); tajýra, rajy (hija del varón); tyke'ýra, ryke'y (hermano mayor del varón); tyvý ty výra ra,, ry ryvy vy (h (her erma mano no men menor or de dell va varó rón) n);; ty tyké kéra ra,, ry ryke ke (h (her erma mana na may mayor or de la mu mujer jer), ), la for forma ma iniciada iniciad a con r se usa para para la 1ª y 2ª persona persona del singular singular y plural; plural; la iniciada iniciada con con t, con la 3ª person per sona a sin singul gular ar y plur plural. al.
60
Guaraní Comunicativo en la Función Pública
Che rogayguakuéra
7
MBO'EPY POKÕIHA
Che ru (mi padre padre), ), nde nde ru (tu padre padre), ), itúva úva (su padr padre), e), ñand ñande e ru (nuest (nuestro ro padre padre), ), ore ore ru (nuest (nu estro ro pad padre) re),, pen pende de ru (su (su/vu /vuestr estro o pad padre) re),, i tuva uvakué kuéra ra (supadre) (supadre)..
La palabra palabra teindy teindy,, reindy reindy, heindy heindy (herman (hermana a del varón), varón), memb membyy (hijo de la madre) madre) y membykuña membyku ña (hija de la madre) constituyen constituyen excepc excepciones iones entre entre los vocabularios vocabularios de uso familiar fami liar,, dad dado o que la pri primer mera a es tri trifor forme me y la seg segund unda a y ter tercerunifor ceruniformes mes.. En los sustantivos sustantivos triformes triformes,, la forma iniciada iniciada con la r se usa para para la 1ª y 2ª persona persona del sing si ngula ularr y pl plur ural,y al,y la ini inici ciad ada a co con n la h se us usa a pa para ra la 3ª pe pers rson ona a sin singu gulary lary pl plur ural al.. Che retyma (mi pierna pierna), ), ne retyma (tu pierna pierna), ), hetyma (su piern pierna), a), ñane retyma (nues (nuestras tras piernas), pierna s), ore retyma (nuest (nuestras ras pierna piernas), s), pene retyma (sus/ (sus/vuetra vuetrass piernas) piernas),, hetyman etymanguéra guéra (sus piern piernas). as).
2. Ñamoñe'ẽmi: Eikuaami che rogayguakuéra.
Che rógape orereta ta.. Che ru héra Carlos, che sy héra Lucía ía,, che ja jarrýi (abuela) héra Vicenta, che ramói (abu (a buel elo) o) hé héraAnto raAntoni nio, o, che re rein indy dy hé héraAna, raAna, ha ch che e ka katu tu ch cher erér éra a Jo José sé.. Ña Vi Vice cent nta a ha ka kara raii An Anton tonio io che rusyhatúva. Amombe'ujeyndéve: Che ru héra Carlos. Che sy héra Lucía. Che jarýi héra Vicenta. Che ramói héra Antonio. Che reindy héra Ana. Che cheréra José.
61
7
MBO'EPY POKÕIHA
Guaraní Comunicativo en la Función Pública
Che rogayguakuéra
3. Ñam Ñamboho bohovai vaimi mi ko' ko'ãã por porandu andu.. Jaj Jajapó apóke ke guar guaraní aníme. me. - Mba'éichapiko héra José túva. - .............................................................................................................................................................. - Mba'éichapiko héra isy. - .............................................................................................................................................................. - Mba'éichapiko héra ijarýi. - .............................................................................................................................................................. - Mba'éichapiko héra itamói. - .............................................................................................................................................................. - Mba'éichapiko héra heindy. - ..............................................................................................................................................................
4. Ñamba'apove jahávo: ¿Qué relación de parentesco tiene José con: José túva. Carlos:....................................................................................................................................................
Lucía:...................................................................................................................................................... Ña Vicen Vicenta: ta:............................................................................................................................................ Karai Antonio:......................................................................................................................................... Ana:........................................................................................................................................................
5. Ñambohovái:
62
- Mba'éichapa otoka Carlos-pe karai Antonio.
Itúva. - ..........................................................................
- Mba'éichapa otoka Ana-pe ña Vicenta.
- ..........................................................................
- Mba'éichapa otoka José-pe karai Carlos.
- ..........................................................................
- Mba'éichapa otoka ña Lucía-pe karai Carlos.
- ..........................................................................
- Mba'éichapa otoka Karai Antonio-pe Carlos.
- ..........................................................................
- Mba'éichapa otoka ña Vicenta-pe karai Carlos.
- ..........................................................................
Guaraní Comunicativo en la Función Pública
7
MBO'EPY POKÕIHA
Che rogayguakuéra
6. Ñambohovái peteĩteĩ ko'ã porandu. Ñañe'ẽke guaraníme. - Mba'éichapa nde réra. - .............................................................................................................................................................. - Mba'éichapiko héra nde ru. - .............................................................................................................................................................. - Mba'éichapa héra nde sy. - .............................................................................................................................................................. - Mba'éichapa héra ne reindy/kypy'y/ryke. - .............................................................................................................................................................. - Mba'éichapa héra nde kyvy/ryke'y/ryvy. - .............................................................................................................................................................. - Mba'éichapa héra nde jaryikuéra. - .............................................................................................................................................................. - Mba'éichapa héra ne ramoinguéra. - ..............................................................................................................................................................
Jaikuaa Jai kuaami mi hag̃ua 1ª persona singular
Adjetivos Posesivos Che
mi
2ª persona singular
Nde/ne
tu
3ª persona singular
H, ij, iñ, i, hi'
su
1ª persona plural incluyente Ñande/ñane
nuestro/a/s
1ª persona plural excluyente Ore
nuestro/a/s
2ª persona plural
Pende/pene
su, vuestro/a/s
3ª persona plural
H, ij, iñ, i, hi' + sustantivo + kuéra, nguéra su, sus
Mba'éichapa hapa ojepor ojeporu u H,ij,iñ,i,hi’ Jesarekorã: Mba'éic ojepur puru u umi ter tero o oñe oñepyr pyrũva ũva taip taipu u t térã o-pe ndi ndive. ve. H: oje óga,, hoga ogakué kuéra, ra, hety etyma, ma, hetym etymang anguér uéra, a, hesa esa,, hesa esakué kuéra. ra. Techapyrã: hóga Esta regla rige para los sustantivos triformes como (tesa, resa, heta), pero no para los unifor uni formes mes com como: o: tĩ (itĩ (itĩ), ), tyvy tyvyta ta (it (ityvy yvyta) ta),, tũ (it (itũ), ũ), tupã tupão o (it (itupã upão). o).
63
7
MBO'EPY POKÕIHA
Guaraní Comunicativo en la Función Pública
Che rogayguakuéra
ojeporu u tero jurugu jurugua a oñepyr oñepyrũva ũva pu'ae ipukan ipukangývap gývape e ndive. IJ: ojepor ajúr úra, a, ijap apys ysa, a, ij at ati'y i'y,, ij eír eíra, a, ij yv yvyy, ij ao ao,, ij ap ape. e. Techapyrã: ijaj ojepor poru u ter tero o tĩgu tĩgua a oñe oñepyr pyrũva ũva pu' pu'ae ae ipu ipukan kangýv gývape ape ndi ndive. ve. IÑ: oje akã, ã, iñ anam ambu busu su,, iñir irũ, ũ, iñañ aña, a,iñ apyt ytu' u'ũ, ũ, iñ ap apỹi ỹi,, iñ ap apek ekũ. ũ. Techapyrã: iñak iñan i ñap ojepuru uru ñe' ñe'ẽ ẽ oñe oñepyr pyrũva ũva amb ambue ue pun pundie die nda ndaha' ha'éiv éiva a t-p t-pe e ndi ndive. ve. I: ojep Techapyrã: i jagua,i kuatia,i mbarakaja,i po,i nambi. ojepur puru u ñe' ñe'ẽ ẽ oñe oñepyr pyrũva ũva pu' pu'ae ae pu' pu'atãm atãme e ndiv ndive. e. HI': oje Techapyrã: hi'áva, hi'úra, hi'a, hi'ýva, hi'ára, hi'ánga, hi' áuto. Estas son las reg Estas reglas las gen genera erales, les, per pero o sie siempr mpre e exi existe sten n exc excepc epcion iones. es. Cua Cuando ndo se util utiliza izan n est estos os adjetiv adj etivos os con pal palabr abras as cas castell tellana anass rig rigen en las mima mimass reg reglas. las. Com Como o eje ejemplo mplo pod podemo emoss tom tomar ar la pala pa labr bra a au auto: to: hi'áu áuto to (s (su u au auto to). ).
Ñe'ẽogapyp Ñe'ẽ ogapypegua egua Che ru, che túva:...................................... mi papá. Che sy:............ ....................... ....................... ........................ .................. ......mi mamá. Che ra ramói, ta taitachu :........... ....................... ...................... ..........mi ab abuelo Che jarýi:.................................................. mi abuela Che remiarirõ:.......................................... mi nieto/a Che ra ra'y (u (usa só sólo el el va varón): ......................mi hi h i jo Che ra rajy (u (usa só sólo el el va v arón):......................mi hi h ij a Che Ch e mem memby by ku kuimb imba' a'e e (u (usa sa só sólo lo la mu muje jer) r):: mi hij hijo o Che Ch e me memb mbyy ku kuña(us ña(usa a só sólola lola mu muje jer) r)::.......mihij mihija. a. Chere ereiindy(u y(ussasó asólloelva oelvarron):..................mi hermana Chery erykke'y (usasó asóllo elva lvarrón): ..................mihe iherrmanoma omayyor Chery eryvvy(u y(ussasó asólloelv oelva arón): .....................mihe iherrmanome omen nor Che ky k yvy (u (usa só s ólo la l a m uj ujer):.................... mi he h ermano Chery erykke(u e(ussaso asollolam olamu ujer):.....................mihe iherrmanama amayyor Cheky ekyp py'y(u y(ussa sólolamu olamujjer):.................mihe iherrmaname amen nor
7. Ñambohasami guaraníme ko'ã ñe'ẽjoaju; jaiporu hekopete adjetivo posesivo:
64
- Mi auto es nuevo.
- ..........................................................................
- Tu madre es bondadosa.
- ..........................................................................
- Su perro (de él/ella) es negro.
- ..........................................................................
- Nuestra profesora nos ayuda.
- ..........................................................................
- Su (vuestra) camisa es vieja.
- ..........................................................................
- Sus padres (de ellos) son jóvenes
- ..........................................................................
Guaraní Comunicativo en la Función Pública
Che rogayguakuéra
7
MBO'EPY POKÕIHA
8. Ñambohovaimi: a) Mba'éichapiko nde jyva. - .............................................................................................................................................................. ã) Mba'éichapa ne akãrague. - .............................................................................................................................................................. ch) Mba'éichapa nde sy. - .............................................................................................................................................................. e) Mba'éichapa nde ru. - .............................................................................................................................................................. ẽ) Mba'éichapa ñane kamisa térã ñande sái. - .............................................................................................................................................................. h) Mba'éichapa pende róga. - .............................................................................................................................................................. i) Mba'éichapa ñande rapekuéra. - ..............................................................................................................................................................
9. Expresamos estas afirmaciones en guaraní - Mi hijo es alto (dice la madre) madre).. - .............................................................................................................................................................. - Mi hijo es gordo (dice el padre). - .............................................................................................................................................................. - Mi hija es baja (dice la madre) - .............................................................................................................................................................. - Mi hija es delgada (dice el padre). - .............................................................................................................................................................. - Mi hermano menor es trabajador (dice el varón) - .............................................................................................................................................................. - Mi herman hermano o mayor es lindo (dice el varón varón). ). - .............................................................................................................................................................. - Nuestra casa es linda. - .............................................................................................................................................................. - Sus/vuestras ropas están limpias. - ..............................................................................................................................................................
65
7
MBO'EPY POKÕIHA
Che rogayguakuéra
Guaraní Comunicativo en la Función Pública
10. Representamos nuestra familia a través de un dibujo y practicamos los voca vocabul bulari arios os de uso fam famili iliar ar..
11. Jajepy'amongeta. Ogapýpe heta jey ojehasa ñemboyke, jejahéi ha j jej ejop opyv yvai ai.. Jey Jeyvér véram amo o tú túva va oj ojap apo o oj ojapo aposév sévaa ha tem tembi birek reko, o, taj tajýr ýraa tér térãã t a 'y ' y r a ku k u é ra r a k a t u o i ko k o v a 'e ' e r ã i p og o g u ý pe p e ñ e m om o m i rĩ r ĩ m e. e. Ñañemongetamína ko mba'e ojehúva heta ogapýpe rehe ha jahecha mba'épa ojejapokuaa Estado ha sosieda guive ojehapo'o hag̃ua ua. Ñañe'ẽkee guaraní Ñañe'ẽk guaraníme. me. 12. Ñañemongeta Ñañemongeta ha jajepy jajepy'among 'amongeta eta ko'ã je'e ohechau ohechaukáva káva kuimba kuimba'e 'e ñemb ñe mbot otui uich chaa ha kuñ kuñaa je jeapo apo'i'i reh rehe. e. Ñam Ñambo bohys hysyi yive ve am ambu buee ñe ñe'ẽ 'ẽ peichagua ha ñañeporandu añetépa he'íva pype ha mba'éichapa heñoineraka’e. - Kuña ogapeguánte voi. - Gállonteke tosapukái ha ani la ryguasu. - Kuña ha árco reha'ãnteva'erã. - Kuimba'éicha iguápa amo kuña. - Kuña ha mboka reguerekova'erã siémpre cargádo.
Jesarekorã: Indígena guarani apytépe kuña ha mitã oñemomba'e, ko'ýte ymaiteve. Kuña máramo noñemomichĩ térã ndojeapo'íri, jeyvéramo katu ha'ekuéra omyakã komunidakuéra. Mitãnguéra, kuña ha kuimba'e, avei oñembo oñembotuicha tuicha ha oñeñan oñeñangareko garekoheseku hesekuéra éra jejahe jejahei'ỹme. i'ỹme. Máramo Máramonoñemb noñembyepotír yepotírii mitã. Ñañemongeta ha ñeñepo Ñañemongeta ñeñeporandu randu mba'éic mba'éicha ha rupípa upéich upéicharamo aramo imbare imbarete te ñande parag paraguaigua uaigua apytép apytépe e ko'ã ko' ã tek teko. o. Ñañe Ñañe'ẽk 'ẽke e gua guaran raníme íme ha jah jahai ai ñan ñane e rem remian iandu du ñan ñande de kua kuatiañ tiañe'ẽ e'ẽme. me.
66
Guaraní Comunicativo en la Función Pública
Che rogayguakuéra
7
MBO'EPY POKÕIHA
Ñanemandu'a hagua: ̃ Mavamávapa peime pende rógape - Roime che ru, che sy, che ryke'y, che jarýi ha che. - Ore katu roime che ru, che sy, che kyvy, che kypy'y ha che. - Ore roime che sy, che ru, che ryvy, che tio ha che. - Ore roime che sy, che ryke, che kyvy mokõi, che jarýi, che ramói ha che. Ñanderetápa ñande rógape - Ñande ñandereta. - Ore orereta. - Peẽ pendereta. - Ha'ekuéra imbovy. Ñandépa ñaneakuã - Che cheakuã. - Nde neakuã neakuã.. - Ha'e iñakuã. - Ñande ñaneakuã. - Ore oreakuã. - Peẽ peneakuã. - Ha'ekuéra iñakuã. Ñandépa ñande'áva puku - Che che'áva puku. - Nde nde'áva puku. - Ha'e hi'áva puku. - Ñande ñande'áva puku. - Ore ore'áva puku. - Peẽ pende'áva puku. - Ha'ekuéra hi'áva puku.
Mávapa ikaru ñande apytépe - Che chekaru. - Nde ndekaru. - Ha'e ikaru. - Ñande ñandekaru. - Ore ndaorekarúi. - Peẽ napendekarúi. - Ha'ekuéra nda'ikarúi. Ñandépa ñanemombyry Paraguaýgui - Che chemombyry Paraguaýgui. - Nde nemombyry Paraguaýgui. - Ha'e imombyry Paraguaýgui. - Ñande ñanemombyry Paraguaýgui. - Ore oremombyry Paraguaýgui. - Peẽ penemombyry Paraguaýgui. - Ha'ekuéra imombyry Paraguaýgui. Ñemongeta ogapy rehegua - Fernando, peẽ piko pendereta pende rógape. - Orereta. Ha peẽ. - Ore orembovy. - Mavamávapiko peiko pende rógape. - Roiko che sy, che ru, che reindy ha che. Ha peẽ. - Ore roiko che jarýi, che taitachu, che sy, che ru, mokõi che che reindy, reindy, mbohapy che che ryvy ha che. - Iporãite. Amáke ñandereta ningo javy'a. - Upéichaite. Upéva ári ore roikoporã, roñopytyvõ ha rojoayhu. - Vy'apavẽ ndéve upévare.
Ñande sy ha ñande rúpa oikove gueteri - Che sy ha che ru oikove gueteri. gueteri. - Nde sy ha nde ru oikove gueteri. gueteri. - Isy ha itúva oikove gueteri. - Ñande sy ha ñande ru oikove gueteri. gueteri. - Ore sy ha ore ru oikove gueteri. - Pende sy ha pende ru oikove gueteri. gueteri. - Isy ha ituvakuéra oikove gueteri.
67
Ñe'ẽndy: A: fruto
Nandi: vacío, vacía
Ag̃ ui ui: cerca
Nde/ne : tu (ad (adjet jetivo ivo pos posesi esivo) vo)
Akãrague: pelo, cabello
Ñembotuicha: magnificar
Akuã: veloz
Ñemboyke: discriminación
Anambusu: grueso, gruesa
Ñembyepoti: castigo físico
Ánga: alma.
Ñemomichĩ : subestimar
Ape: corteza, envoltorio
Ore: nuestro/a/s nuestro/a/s (adjet (adjetivo ivo posesivo) posesivo)
Apỹi: punta, extremo
Pende/pene : su/s su/sus us,, vu vues estr tros os/a /ass (adj (adjet etiv ivo o
Apytu'ũ: cerebro
posesivo)
Áva: cabello, cabellera
Pokõiha: séptimo, séptima
Che: mi (adjetivo posesivo)
Porã: lindo, linda
Eíra: miel
Pu'ae: vocal
G̃ uahẽ: llegar
Puku: largo, larga
H, ij, iñ, i, hi’: su (adjetivo posesivo)
Ra'y: hijo (usa sólo el varón)
Hi'upyrã: comida
Rajy: hija (usa sólo el varón)
Irũ: compañerõ, compañera
Ramói, taitac taitachu hu: abuelo.
Jarýi: abuela
Reindy: hermana (usa sólo el varón)
Jeapo'i: subestimar, minusvalorar
Remiarirõ: nieto, nieta.
Jejahéi: maltra maltrato to
Rogaygua: familia
Jejopyvai: aprieto
Ru, túva : padre.
Jepy'amongeta: reflexión
Ryguasu rupi'a : huevo de gallina
Jurugua: oral
Ryke: hermana mayor (usa solo la mujer)
Kamisa: camisa
Ryke'y: hermano mayor (usa sólo el varón)
Karu: comilón, almorzar, comer
Ryvy: hermano menor (usa sólo el varón)
Ko'ýte: más aún
So'o: carne
Kumanda: poroto
Sy: madre, mamá
Kypy'y: hermana menor (usa sólo la mujer).
Tembi'u: comida
Kyvy: hermano (usa sólo la mujer).
Tero: sustantivo
Mandi'o: mandioca
Tĩmbo: humear
Maymave: todos, todas
Tũ: pique
Mbohysýi: citar
Úra: gusano
Mbujape: pan
Vai: feo, fea.
Memby kuimba'e : hijo (usa sólo la mujer).
Vy'apavẽ: felicidad
Memby kuña : hija (usa sólo la mujer).
Ýva: mango
Mombyry: lejos Muanduhe: acento Ñande/ñane : nu nues estr tro, o, nu nues estr tra a Ñemomirĩ : humillarse, empequeñecerse
68
Guaraní Comunicativo en la Función Pública
Che rogayguakuéra
7
MBO'EPY POKÕIHA
ANOTACIONES
69
7
MBO'EPY POKÕIHA
Che rogayguakuéra
ANOTACIONES
70
Guaraní Comunicativo en la Función Pública
MBO'EPY POAPYHA
8
Che róga
Che Ch e róg róga ape ja javy vy'a 'a je jepém pémo o mi mich chĩ, ĩ, pype oĩ tupa, mesa ha apyka, mesa, hi'ári amba'apo hag̃ua apyká apy kápe pe ag aguap uapyy ha tu tupá pápe ak ake. e. Che róga oreko koty jakeha koty jakaruha, váño jajahuha, váño jaguapyha ha kosina.
71
8
MBO'EPY POAPYHA
Che róga
Guaraní Comunicativo en la Función Pública
1. Ja Jaha haii oĩ po porã rãpa pa (P (P)) té térã rãpa pa oĩ va vaii (V (V). ). Oĩ va vaír íram amo o ja jaha haii mb mba' a'ér érep epa. a. 1. Che róga tuich tuicha. a. ................................................................................................................................................................ 2. Che rógape ndajavy'ái. ................................................................................................................................................................ 3. Pype oĩ mbohapy tembiporu. ................................................................................................................................................................ 4. Pype oĩ peteĩ komputadóra. ................................................................................................................................................................ 5. Me Mesa sa ai aipo poru ru ak ake e hag̃ua ua.. ................................................................................................................................................................ 6. Apykápe ake ha tupápe aguapy. ................................................................................................................................................................ 7. Che róga oreko kosina, koty jakaruha, koty jakeha, váño jajahuha ha váño jaguapyha. ................................................................................................................................................................
2. Ñambohovái ko'ã porandu, moñe'ẽrã he'iháicha 1. Mba'éichapa che róga. ................................................................................................................................................................ 2. Mba'épiko oĩ pype. ................................................................................................................................................................ 3. Ma'erãpiko pe mesa. ................................................................................................................................................................ 4. Mba'épa ajapo apykápe. ................................................................................................................................................................ 5. Mba'emba'épa oreko che róga. ................................................................................................................................................................
72
Guaraní Comunicativo en la Función Pública
Che róga
8
MBO'EPY POAPYHA
3. Jaj Jajesar esareko eko ko ógar ógaree ha ñam ñamoha oha'ãn 'ãngaha gahaii (des (descri cribir bir). ). ............................................................................. ............................................................................. ............................................................................. ............................................................................. ............................................................................. ............................................................................. ............................................................................. ............................................................................. ............................................................................. .............................................................................
4. Ñañemongeta ñane irũ ñande ykeregua ndive ha ñamombe'u chupe m b a' a ' é ic ic ha ha pa pa ñ an an de de r óg óg a. a. U pé pé i a ty ty g ua ua sú sú pe pe ñ an an e i r ũ omoha' omo ha'ãng ãngahaí ahaíta ta ñand ñandee róga róga..
5. Pytyvõhára ha ñe'ẽryru ñemoirũme ñambohéra opa mba'e jarekóva ñande ñan de róg rógape. ape. ................................................................................................................................................................ ................................................................................................................................................................ ................................................................................................................................................................ ...............................................................................................................................................................
6. Jaha Jahaii ñam ñamomb ombe'ú e'úvo vo mba mba'éi 'éicha cha ñan ñande de róg róga. a. ................................................................................................................................................................ ................................................................................................................................................................ ................................................................................................................................................................ ...............................................................................................................................................................
73
8
MBO'EPY POAPYHA
Guaraní Comunicativo en la Función Pública
Che róga
Jaikuaami Las pa Las pala labr bras as re resa salt ltad adas as en el tex extto so son n posposiciones. Es Esttas pa pala labr bras as si sirv rven en pa para ra un unir ir elemen ele mentosen tosen una unacad cadena enahab hablad lada. a.
Jaikuaami ko'ã ñe'ẽriregua (posposiciones): (posposiciones): Pe/me: en, a.
Ahá Aháta ta Pa Para ragu guaý aýpe .
Voy a irme a Asunción.
Gua: de, del.
Che sy Ñembygua.
Mi mamá es de Ñemby.
Gui: de
Ha'e Ha 'e ou Ciu Ciuda dad d de dell Es Este te--gui. Él viene de Ciudad del Este.
Rehe, re: por, de
Oñe'ẽ Oñe 'ẽ hap hapich ichá áre.
Habla del prójimo.
Aguata Ka'aguasuguive .
Guive: desde.
Camino desde Caaguazú.
Hag̃ua ua: para G̃uar uar ã: para
Ou okaru hag̃ua.
Viene para comer.
Kóva che ra'ýpe g̃uarã.
Este es para mi hijo.
Peve/meve: hasta
Oñe'ẽ ikane'õ meve.
Habla hasta cansarse.
Ári: sobre.
Romo Ro moĩk ĩkur urii me mesa sa ári.
Pusimos encima de la mesa.
Rire: después.
Okaru rire oke.
Después de almorzar se durmió.
Rupi1: por, a través de. Ohasa che róga rupi. Ndive/ndie/ndi: con
Ou itúva ndive.
Pasó por mi casa. Viene con su papá.
Observación: Las posposiciones guaraníes son equivalentes a las preposiciones castellanas. Reciben este nombre porque se posponen a la palabra a la cual rigen; las prepos pre posicio iciones nes,, com como o sab sabemo emoss y su nom nombre bremis mismo mo lo dic dice, e, se ant antepo eponen nenal al nom nombre bre.. Jajesareko techapyrãre: Yo so soy de Asunción......................Che Pa Paraguaygua. La pr preposición de se an antepone a Asunción; la la po posposición “gua” se po pospone a Paraguay2 . Es de subrayar que gu guiv ivee y pe peve ve/m /mev evee pueden cumplir la función de adverbio y posposición. Son posposiciones cuando expresan distancia y adverbios cuando expresan tiempo.
Techapyrã: Og̃uahẽ guive oke. AguataY aYp pakaguive rai
Guive: adverbio de tiempo Ka'akupe peve.Guive :po :possposición
Oñembosarái ok okerei peve. Oñani Ypakarai peve.
74
1
Peve: ad adverbio de de titiempo Peve: posposición.
Rupi es además un conector causal. Para Pa ragu guái ái ta tavu vusu su ni ning ngo o hé héra ra mo mokõ kõi. i. Gu Guar aran aním íme e Paraguay ha ca cast stel ellá láno nope pe ka katu tu Asunción.
2
Guaraní Comunicativo en la Función Pública
Che róga
8
MBO'EPY POAPYHA
7. Ñam Ñamboho bohovái vái guar guaraní aníme me ko' ko'ãã por porand andu: u: - Moõpiko reime ko'ág a. ̃ .......................................................................................................................... - Moõpiko reiméra'e kuehe pyhareve. ..................................................................................................... - Moõguápiko nde. ................................................................................................................................. - Máva ndive piko reiko........................................................................................................................... - Moõguipiko reju ko'ág a. ̃ ........................................................................................................................ - Ma'erãpiko reju ko'ápe. ......................................................................................................................... - Máva ndive piko reju ko árape. ............................................................................................................
8. Exp Expresa resamos mos en guar guaraní aní esta estass afir afirmac macion iones: es: - Mi mamá es de Asunción. ................................................................................................................... - Mi papá es de Caaguazú..................................................................................................................... - Vivo en Itauguá y trabajo en San Lorenzo. .......................................................................................... - Mis hermanos viven en Capiatá y trabajan en Asunción. .................................................................... - Ayer estuve en la Secretaría Nacional de Turismo. .............................................................................. - Esta tarde me voy a ir a la casa de mi hermano.................................................................................. - Mis amigos viven en el interior del país. .............................................................................................. - Yo vivía también en el interior. ............................................................................................................. - Quisiera algún día volver ahí................................................................................................................ - Vengo caminando desde mi trabajo.....................................................................................................
9. Ñane rem rembia biapoh pohaa nin ningo go ñand ñandee róg rógaa avei avei.. Ñam Ñamoha' oha'ãnga ãngahai haimín mínaa (desc (d escri ribi bir) r) ña ñane ne rem rembi biapo apoha ha.. Ja' Ja'ee mb mba' a'éi éich chap apaa hé héra, ra, mb mba' a'épa épa hemb he mbia iapo porã rã te tee, e, mo moõp õpaa op opyt yta, a, mb mba' a'éi éich chap apaa óg ógaa oĩ oĩha ha,, mb mboy oy mba' mb a'ap apoh ohár árapa apa ñai ñaime me py pype, pe, má máva vapa pa om omot oteno enond ndee ha am ambu bueve eve marandu. Ñepyrũrã ñamombe'u ñane irũ ñande ykereguápe ha upéi jahai ja hai.. Jai Jaipor porúke úke guar guarani ani.. 75
8
MBO'EPY POAPYHA
Che róga
Guaraní Comunicativo en la Función Pública
Ñanemandu'a hagua: ̃ Jaikuaami moõguápa ñande rogayguakuéra - Che ramói Kuruguatygua. - Che jarýi Santanigua. - Che ru Coronel Oviedo-gua. - Che sy San José-gua. - Che reindy, che ryke'ykuéra ha che katu Ka'akupegua. Jaikuaami moõpa jaiko ko'ág ã - Che aiko Itauguápe. - Nde reiko Paraguáype. - Ha'e oiko Fernando de la Mora-pe. - Ñande jaiko San Lorenzo-pe. - Ore roiko Limpio-pe. - Peẽ peiko Lambarépe. - Ha'ekuéra oiko Luque-pe. Jaikuaami moõpa ñaime ko'ág ã - Che aime Secrearía de Emergencia Nacional-pe. - Nde reime CONAVI-pe. - Ha'e oĩ Ministerio de Relaciones Exteriores-pe. - Ñande ñaime Poder Judicial-pe. - Ore roime Palacio de Gobierno-pe. - Peẽ peime Ministerio de Industria y Comercio-pe. - Ha'ekuéra oĩ Secretaría de la Juventudpe. Jaikuaami ñande róga - Che róga tuicha, morotĩ ha ikotyheta. - Nde róga kakuaave che rógagui, ha hovykangy. - Hóga michĩve, katu rasántema iporã. - Ñande róga iporã ha tuicha. - Ore róga ndatuichái, katu ikorapy porã. - Pende róga hogaguy kakuaa ha tuicha ikorapy. - Hogakuéra katu óga tuja ha ijeguakapa. Jaipurumi “guive” ñe'ẽrireguáramo - Jaháta avion-pe Ciudad del Este guive San Pablo peve. - Ama'ẽkuri nderehe che rovetã guive. - Jaháta ojopóre nde róga guive. - Roñaníta San Lorenzo guive Paraguay peve.
76
Jaiporumi “guive” ñe'ẽteja araguávaramo - Reg̃ua uahẽ hẽ gu guive ive áp ápe e re reñe ñemb mbos osar arái ái.. - Ko'ẽ guive pytũ meve oñemoarandu. - Ñandejára oity guive ko'ẽ omba'apo. - Jaha guive Paraguaýpe ndajapytu'uvéi. - Rohecha ypy guive rohayhu. - Onase guive che ra'ykuéra oikuaa vy'apavẽ. Jaiporumi “peve/meve” ñe'ẽrireguáramo - Rohóta oñondive upe peve. - Ohóta hikuái auto-pe nde róga peve. - Rohókuri visikléta ári Tovatĩ meve. - Ndoroikuaái moõ mevépa roguatáta. - Oúta hikuái ko'a peve oñondive. Jaiporumi “peve/meve” ñe'ẽteja araguávaramo - Ko'ág̃a meve ndoikói gueteri mba'eve. - Chetuja peve añemoarandúta. - Roha'arõva'ekue chekane'õ meve. - Oñe'ẽmba peve ko karai apytáta. - Omba'apo ikane'õ meve. Ñemongeta dirección ñeme'ẽ rehe pumbyry rupi - Mba'éichapa ndeka'arumi kuñakarai. - Cheka'aruporã. Mba'épa remandami. - Aikuaase moõpa opyta MAG ha mba'éichapa ag̃uahẽkuaa uahẽkuaa upépe. - Roime ápe Presidente Franco ha 14 de mayo, Paraguayetépe. - Moõitépa upéva opyta, che aime terminal-pe. - Terminal-gui rejupiva'erã micro oúva Presidente Franco rupi ha reguejy rehupytývo 14 de mayo, ag̃uiete uiete Parlamento-gui. - Ha upéi. - Reguejývo 14 de mayo-pe reguevi'imi média cuadra ha upépe rejuhútama. - Aguyje ndéve, kuñakarai. - Ndaipóri mba'érepa. Roha'arõta.
Ñe'ẽndy: Ag̃ui ui:cerca
Rehe, Reh e, re:por,de
Ári:sobre
despué pués. s. Rire: des
izquierda da Asu: izquier
Rupi:por,atravésde.
Gua:de,del
lugar ar de tr trab abaj ajo o Tembiapoha: lug
G̃ uahẽ uahẽ:llegar
Térã:o,u(disyunción)
sentarse rse Guapy: senta
Tovykangy:celeste
G̃ uarã:para
grande nde Tuicha: gra
retroceder oceder Guevi: retr
Tuja: viejo
Gui: de
Tupa:cama
Guive:desde
Váño guapyh guapyhaa:baño
Hag̃ua ua:para
bañadera ra Váño jahuh jahuhaa: bañade
Jeguaka: adorno, ornamento
alegrí gría a Vy'a: ale
Jepémo:apesarde
Yvývo:sur,haciaelsur
Kakuaave: más grande dormir mir Ke: dor
Kokue: chacra Korapy: patio cocina ina Kosina: coc comedo edor r Kotyjekar Koty jekaruha uha: com dormitorio orio Kotyjekeha: dormit
Kuehe:ayer trabajo, jo, traba trabajar jar Mba'apo: traba funcionario onario/a, /a, traba trabajador/ jador/a a Mba'apohára: funci
Michĩ : pequeño, pequeña dibuja ujar r Moha'ãnga: dib
Moha'ãngahai:describir Morotĩ : blanco, blanca dirigir, r,presi presidir dir Motendonde: dirigi
Ndi/ndive:con Ñe'ẽriregua:posposición Ogaguy: pasillo, corredor Pe/me:en,a Peve/meve:hasta octavo avo,, oct octava ava Poapyha: oct
77
8
MBO'EPY POAPYHA
Che róga
ANOTACIONES
78
Guaraní Comunicativo en la Función Pública
MBO'EPY PORUNDYHA
9
Che rembiapo En guaraní existen varias divisiones del día, pero cinco son las principales:
Pyhareve
Asaje
Ka'aruete
Ka'aru
Pyhare
Pyhareve aha mbo'ehaópe, rogayguakuéra kuéra ndive, asaje akaru che rogaygua
ka'aru aha che rembiapohápe, ka'aruete aha'ã partído, pyhar e amoñe'ẽ che aranduka, ahecha téle ha upéi ake.
79
9
MBO'EPY PORUNDYHA
Che rembiapo
Guaraní Comunicativo en la Función Pública
1. Ñañembyatymi mokõimokõi ha ñamombe'u ojupe mba'épa jajapo pyharev pyh areve, e, asaj asaje, e, ka' ka'aru, aru, ka' ka'aru aruete ete ha pyha pyhare. re.
- Che pyhareve amba'apo. - Che katu............................................................................................................................................... - .............................................................................................................................................................. - .............................................................................................................................................................. - ..............................................................................................................................................................
2. Atý týp pe ñam amo ombe' e'u u ko' o'á á gã mba'épa ojapo ñan ane e irũ pyharev eve, e, as asa aje, ka'aru ka' aru,, ka ka'a 'aru ruete ete ha pyh pyhar are. e. Up Upéi éi ja jahai haiig iguýp uýpe. e. - Che irũ pyhareve omba'apo, ka'aru..... ................................................................................................................................................................ ................................................................................................................................................................ ................................................................................................................................................................
3. Ñamomb Ñamombe'u e'umi mi atýp atýpe e pete peteĩteĩ ĩteĩ mba mba'ép 'épa a jaj jajapo apo pyh pyharev areve, e, asaj asaje, e, ka' ka'aru aru,, ka'arue ka' aruete, te, ha pyha pyhare. re. Jaip Jaiporú orúke ke hekó hekópe pe guar guarani ani..
4. Ñañemo Ñañemonge ngetave tavemi mi mba mba'ép 'épa a jaj jajapo apo.. Pyt Pytyvõh yvõhára ára térã oim oimeraẽ eraẽva va omba'e omb a'e por porandú andúta ta ñañ ñañemo emonget ngeta a hagua. u ̃ a. 80
Guaraní Comunicativo en la Función Pública
Che rembiapo
9
MBO'EPY PORUNDYHA
Jaikuaami Ñe'ẽteja Ñe'ẽt eja araguá araguáva va (Adve (Adverbios rbiosde de tiemp tiempo) o) Koára: hoy hoy.. ahor ora, a, en es este te mo mome mento nto.. Ko'ág̃a: ah Upéi:después. Aje'i:haceunrato. hace ce un ra ratit tito, o, re reci cién én.. Angete: ha costumb tumbre, re, sie siempr mpre. e. Akói: comode cos Ko'ẽrõ, Ko'ẽr õ, ko'ẽr ko'ẽramo amo: mañ mañana ana.. pasadomañana mañana.. Ko'ẽambuérõ: pasado Ko'ẽambuetérõ:deaquíatresdías. Ko'ẽambuetevérõ:deaquíacuatrodías. Kuehe: aye ayerr. anteayer er.. Kueheambue: anteay Kueheambuete: el dí día a an anter teriora iora an ante teay ayer er.. Kueheambueteve: do doss día díass an ante tess de an antea teaye yerr. vezz pa pasa sada da,, ha hace ce po poco co.. Kokueheve: la ve Jaikuaami Jaiku aami avei mba'é mba'éichapa ichapako'ẽ: ko'ẽ: Ko'ẽ: ama amanec necer er Ko'ẽju: el am aman anec ecer er co colororo lororo.. amanec necer er col color or ana anaran ranjad jado. o. Ko'ẽpytã: el ama Ko'ẽsakã:elamaneceryaclaro. Ko'ẽtĩ : albor alborear ear.. amanec necer er tota totalme lmente nte con consum sumado ado.. Ko'ẽmba: el ama
5. Jaiporu ñe'ẽjoajúpe ko'ã ñe'ẽteja (adverbio). Ko ár ára: a:................................................................................................................................................... Ko'ág̃a: a:............... .............................. .............................. .............................. .............................. ............................. ............................. .............................. ............................. ............................ .............. Upéi:............. ........................... ........................... .......................... ........................... ........................... ........................... ........................... .......................... ........................... ........................... ................. .... Aje'i:............. ......................... ......................... ......................... ........................ ......................... ......................... ........................ ......................... ......................... ......................... ......................... ............... ... Angete:.............. ........................... .......................... ........................... ........................... ........................... ........................... .......................... ........................... ........................... .......................... ............. Akói:............... .............................. .............................. .............................. ............................... ............................... .............................. .............................. ............................... .............................. .............. Ko'ẽramo, Ko'ẽra mo, ko'ẽr ko'ẽrõ: õ:................................................................................................................................... Ko'ẽ'ambuéramo:.................................................................................................................................... Kuehe:............ .......................... ........................... ........................... ........................... .......................... ........................... ........................... ........................... ........................... ........................... ................ Kueheambue:............ ......................... ........................... ........................... .......................... ........................... ........................... ........................... ........................... ........................... .................. .... Kueheambuete:............. ........................... ........................... .......................... ........................... ........................... ........................... ........................... .......................... ........................... .............. Kueheambueteve: ............. ............................ ............................. ............................. ............................. ............................. .............................. ............................. ............................ ................ Kokueheve:.............................................................................................................................................
81
9
MBO'EPY PORUNDYHA
Che rembiapo
Guaraní Comunicativo en la Función Pública
6. Ex Expr presa esamo mos s es estas tas id ideas eas en gu guara araní ní.. - Mañana me voy a ir a Ciudad del Este. - .............................................................................................................................................................. - Ayer Ayer no me fui a mi trabajo. - .............................................................................................................................................................. - Mi padre trabaja trabaja en Asunción Asunción a la mañana. mañana. - ..............................................................................................................................................................
7. Ñañemongetami ñane irũ ñande ykeregua ndive ha ñamombe'u chup ch upe e mb mba' a'ép épa a ña ñand nde e ja jaja japo po je jepi pi ña ñane ne rem rembi biapo apohá hápe pe ña ñag guahẽ u ̃ ahẽ guive gui ve ñasẽ meve. Jai Jaipor poru u hekópe ñe'ẽtej ñe'ẽteja a jaikuaaram jaikuaaramóva óva.. Upéi jahai ñamomb ñamombe'uva' e'uva'ekue. ekue. ................................................................................................................................................................ ................................................................................................................................................................ ................................................................................................................................................................ ................................................................................................................................................................ ................................................................................................................................................................
82
Guaraní Comunicativo en la Función Pública
Che rembiapo
9
MBO'EPY PORUNDYHA
Ñanemandu'a hagua: ̃ Araka'épa okýra'e - Okýkuri kuehe pyhareve. - Okýkuri kueheambue pyharevete. - Okýkuri kueheambuete pyhareve asaje. - Okýkuri kueheambueteve ka'arupytũ. - Aremíma oky hague. - Kokueheve oky porãkuri. Araka'épa pehomíta che rógape - Rohóne ko'ẽrõ. - Ko'ẽrõ ko'ẽju rupi roñembojáta rohóvo. - Rohoseroína ko'ẽambuérõ. - Ropensa rohóvo ko'ẽambuetérõ. - Roñembosako'i roho hag̃uáicha uáicha ko'ẽambuetevér õ. Mba'e oraitépa ñañepyrũta ñane rembiapo - Ñañepyrũta ko'ẽrõ ko'ẽju jave. - Ñañepyrũta ko'ẽrõ ko'ẽ mboyve. - Ñañepyrũta ko'ẽpytã rupi. - Ko'ẽmba mboyve ñañepyrũmava'erã. - Ñañepyrũta ko'ẽsakã rupi. - Ko'ẽtĩ rupi roha'arõta ñañepyrũ hag ua. ̃ Jaikuaami mba'épa jajapóra'e kuehe - Che aha che facultad-pe pyhareve. - Nde reho ne rembiapohápe ko'ẽ mboyve. - Ha'e omba'apo ko'ẽ guive pytũ meve. - Ñande japytu'u ñande rógape arete rupi. - Ore ka'arukue roho kánchape rohecha partído. - Peẽ pyhare peho cine-hápe. - Ha'ekuéra oho ohechávo isy ha itúvape ka'arukue. Mba'épa pejapose peẽ ára pukukue - Ko'ẽ mboyve roimese ore rupápe. - Pyhareve rokay'u rire rohose ore rembiapohápe romba'apóvo. - Pyhareve asaje katu ro'use terere rupa. - Asaje ro'use tembi'u opyvoipáva ijyképe. - Ka'aru roimese ore rógape ore rogayguakuéra ndive. - Ka'aruete oñemaorandúva toho mbo'ehaópe. - Pyhare rohechase téle, romoñe'ẽ'imi aranduka ha upéi roñeno roke.
Jaikuaami mba'épa jajapo ko pyharevépe - Che aha amba'apo che ru ndive. - Nde reho reñemoarandúvo mbo'ehaópe. - Ha'e oho omba'apo ikokuépe. - Ñande ñamba'apo voi guive. - Ore romokã ore ry'ái ore syvágui pyharevete guive. - Peẽ pepyta pemba'apo pende rógape. - Ha'ekuéra Ha'ekuéra oho hembia hembiapohápe pohápe.. Moõpa ñande ñamba'apo ha mba'etépa ñane rembiapo upépe - Che amba'apo Ministerio de Justicia y TrabajoTra bajo-pe pe ha aime recep recepción-p ción-pe. e. - Nde remba'apo SAS-pe ha resẽ rejapo tembiapo okápe tetãyguakuéra ndive. - Ha'e omba'apo Secretaría de la Mujer-pe ha omba'apo gabinete-pe. - Ñande ñamba'apo ñamba'apo INDERT-pe INDERT-pe ha ñaime director ramo departamento-háre. - Ñande ñamba'apo Ministerio de Saludpe enfermera ramo. - Peẽ pemba'apo Ministerio del Interior-pe secretario ramo. - Ha'ekuéra omba'apo Dirección de Promoción de Lenguas, Secretaría Nacional de Cultura-pe. Ñemongeta tembiapohápe - Mba Mba'éi 'éicha chapa. pa. Moõ Moõpik piko o nde rem remba' ba'apo apo.. - Che amba'apo Ministerio de Salud-pe. Ha nde. - Che katu amba'apo Ministerio de Hacienda-pe. - Mba'épiko rejapo Hacienda-pe. - Amba'apo recepción-pe. Ha nde. - Che pohãnohára ha aime traumatologíape Hospital de Clínicas-pe - Naporandúi ndéve mba'éichapa nde réra. - Cheréra Federico. Ha nde. - Cheréra Ana. - Avy'aite roikuaáre, Ana. - Che avei, Federico.
83
Ñe'ẽndy: Aje'i:haceunrato
compatriota riota Tetãygua: compat
Akói: sie siempr mpre, e, comode cos costumb tumbre re
Teterere Tet erere rupa: med media ia mañ mañana ana
hace ce un ra ratitito,reci to,recién én Angete: ha
Upéi:después
escribir bir,, rayar Hai: escri
alegrí gría, a, ale alegra grase se Vy'a: ale
Koára:hoy ahor ora, a, en es este te mo mome mento nto Ko'ág̃a: ah
Ko'ẽ: ama amanec necer er Ko'ẽambuérõ: pas pasado ado mañ mañana ana Ko'ẽambuetérõ:deaquíatresdías Ko'ẽambuetevérõ:deaquíacuatrodías aman anec ecer er co colo lorr or oro. o. Ko'ẽju: el am amanec necer er tota totalme lmente nte Ko'ẽmba: el ama consumado amanec necer er col color or ana anaran ranjad jado o Ko'ẽpytã: el ama mañana ana Ko'ẽrõ, Ko'ẽr õ, ko'ẽra ko'ẽramo mo: mañ
Ko'ẽsakã:elamaneceryaclaro albore orear ar Ko'ẽtĩ : alb
Kokueheve:lavezpasada,hacepoco Kuaa: con conoce ocerr, sab saber er Kuehe:ayer Kueheambue: ant anteay eayer er Kueheambuete: el dí día a an anter teriora iora an ante teay ayer er Kueheambueteve:dosdíasantesde anteayer trabaj bajar ar Mba'apo: tra contar tar,, nar narrar rar Mombe'u: con
Ñe'ẽteja Ñe'ẽt eja araguá araguáva va: adv adverb erbio io de tiem tiempo po prepararse rarse Ñembosako'i: prepa llover er (ll (llovi ovió) ó) Oky: llov
Pohãnohára: méd médico ico,, méd médica ica noveno eno,, nov novena ena Porundyha: nov descansar sar Pytu'u: descan
Tembiapo:trabajo
84
Guaraní Comunicativo en la Función Pública
Che rembiapo
9
MBO'EPY PORUNDYHA
ANOTACIONES
85
9
MBO'EPY PORUNDYHA
Che rembiapo
ANOTACIONES
86
Guaraní Comunicativo en la Función Pública
MBO'EPY PAHA
10
Ñemuhápe
Jaha ñañemu, heta mba'e ñaikotevẽ: so'o, ka'avo, arro, kumanda kumanda,, avati, kesu, kamby, yva, havõ, juky, asuka ha sevói.
87
10
MBO'EPY PAHA
Ñemuhápe
Guaraní Comunicativo en la Función Pública
Ñañemogeta:
- Mboýpiko Mboýpiko osẽ ka'a peteĩ peteĩ hyru. hyru. - Osẽ cuatro mil guarani. - Eme'ẽ chéve mokõi hyru. - Mboýpa ovale amo havõ. - Ovale dos mil guarani. - Eme'ẽ chéve mokõi. - Péva nd ndai aipo potá tái.i. Em Eme' e'ẽ ẽ ch chév éve e pe ijy ijyke kere regu gua. a.
1. Ñañe Ñañemo mong ngeta eta aty gu guasú asúpe pe ñem ñemu u re rehe. he. Ña Ñañe ñemb mbyat yaty y at aty' y'íp ípe e ha ñañemongeta ñañemo ngeta mbykymi mbykymi mba'épa mba'épa jajogua jajogua jepi jepi ñemuhágui. ñemuhágui. Jaipuru ñe'ẽryru.
2. Jaha Jahaimi imi ko' ko'ápe ápe ja' ja'eva' eva'ekue ekue:: ................................................................................................................................................................ ................................................................................................................................................................ ................................................................................................................................................................
3. Ñembosarái rupi jahechaukami mba'éichapa ikatu ñamba'ejogua ñemuhá ñem uhápe pe (ju (juego ego de rol roles). es).
4. Jahai Jahai ñe ñemo mong ngeta eta mb mbyky ykymi mi ik ikatú atúva va ja jaja japo po ñe ñemu muhá hápe. pe. Ja Jaje jerur rure e pytyvõhárape pytyvõh árape tañanem tañanemoirũ. oirũ. ................................................................................................................................................................ ................................................................................................................................................................ ................................................................................................................................................................
88
Guaraní Comunicativo en la Función Pública
Ñemuhápe
10
MBO'EPY PAHA
5. Ñasẽ Ñasẽ ña ñamb mba' a'ej ejog oguá uávo vo.. Ja Ja'e 'e gu guar aran aním íme e ko ko'ã 'ã ñe ñe'ẽ 'ẽap apes esã ã ñe ñemu mu rehegua. - Señora, ¿cuánto cuesta aquella cartera? ............................................................................................. - Dame una.............................................................................................................................................. - ¿Tiene zapato?..................................................................................................................................... - ¿Qué precio tiene?............................................................................................................................... - Es muy caro. ......................................................................................................................................... - ¿Tiene otro más barato?....................................................................................................................... - ¿Cuánto cuesta?................................................................................................................................... - Quiero ése............................................................................................................................................ - Gracias también a Usted. .....................................................................................................................
6. Ñai aip pyt yty yvõ võm mi mba' a'ap apo ohárape ombohovái hag̃ ua ñane po porrandu guaraníme. - Cuesta 50.000 guaraníes.
- ..........................................................................................
- Sí tengo.
- ..........................................................................................
- Cuesta 60.000 guaraníes.
- ..........................................................................................
- Sí tengo.
- ..........................................................................................
- Cuesta 40.000 guaraníes.
- ..........................................................................................
- Gracias por su compra.
- ..........................................................................................
7. Ko'ág̃a ñasẽ ñamba'ejoguávo; jajoguase peteĩ kamisa, peteĩ kasõ mbuku, peteĩ sapatu, peteĩ sái, peteĩ kasõ mbyky ha heta kamisét kamiséta. a. Ñambosako'i porandu guaraníme jajerure hag̃ua ua umi ñemonder ã ñaikotevẽva. - .............................................................................................................................................................. - .............................................................................................................................................................. - .............................................................................................................................................................. - ..............................................................................................................................................................
89
10
MBO'EPY PAHA
Guaraní Comunicativo en la Función Pública
Ñemuhápe
Jaikuaami hag̃ua ua 1. Ob Obse serv rvam amos os la lass pa pala labr bras as re resa saltltad adas as en el te text xto o le leíd ído: o: am Lass mi mism smas as so son n amo o, pé péva va. La adjetivos adjet ivos y pronom pronombres bres demos demostrati trativos vos. Estas palabras señalan el lugar que ocupa el objeto obj etoen en rel relaci ación ón con conlas lasper person sonas as del deldiál diálogo ogo.. Adjetivos demostrativos: Ko: este/a Pe: ese/a Amo: aquel/lla
ko'ã, ã: estos/as umi: esos/as umi: aquellos/as
Pronombres demostrativos: Kóva: éste/a Péva: ése/a Amóva: aquél/llas
ko'ãva: éstos/as umíva: ésos/as umíva: aquéllos/as
Techapyrã: Ko vaka nemba'e, amóva katu chemba'e. Ko esun ad adje jettiv ivo o y amóva unpro unprono nom mbr bre.La e.La fun unci ciónde ónde unadj unadjet etiv ivo o es es,, co com mo sesa sesabe be,, lade sermod ser modifi ificad cador or dir direct ecto o del sus sustan tantiv tivo; o; el pro pronom nombre bre,, por porsu su par parte, te, ree reempl mplaza azaal al nom nombre bre..
Terarã erarãngue ngue mba'év mba'éva a (Pron (Pronombre ombress poses posesivos) ivos) Para Par a for formarel marel pro pronom nombreposesi breposesivo vo se agr agrega ega al adj adjeti etivo vo pos posesi esivo vo el suf sufijo ijo mba mba'e. 'e. Terarãngue mba'éva (Pronombres posesivos) Terarãngue opos sesivo3 el su Para fo formar el el pr pronombre po posesivo se ag agrega al adjetivopo sufijo mba'e. Chemba'e:mío,mía,míos,mías. Nemba'e: tuy tuyo, o, tuy tuya, a, tuy tuyos, os,tuy tuyas. as. Imba'e: suy suyo, o, suy suya, a, suy suyos, os,suy suyas. as. Ñanemba'e: nuest nuestro, ro, nuest nuestra, ra, nuest nuestros, ros,nuest nuestras ras nuestro, o, nuest nuestra, ra, nuest nuestros, ros,nuest nuestras ras Oremba'e: nuestr Penemba'e: su, sus, vuest vuestro/a,vuestros/ ro/a,vuestros/as. as. Imba'ekuéra: suy suyo, o, suy suya, a, suy suyos,suyas. os,suyas.
Paraexp Pa raexpre resa sarr lapos laposes esió ión,en n,en gu guar aran aníí sepos sepospo poneel neel su sufifijo jo mba'e alsus alsusta tant ntiv ivo. o. Techapyrã:
Koyvyguas Koyvygu asu u Es Esta tado do mba'e. Es Estelat telatififun undi dio o esdelEst esdelEstad ado. o. Amo kyha che mba'e ru .Aqu .Aq uella hamaca es de mi papá. Ko'ãar Ko 'ãaran andu dukaJo kaJosé sé mba'e. Es Esttosli oslibr brosso osson n deJo deJosé sé..
90
3
Ñame'ẽmakuri mbo'epyaty pokõihápe. pokõihápe.
Guaraní Comunicativo en la Función Pública
Ñemuhápe
10
MBO'EPY PAHA
ÑAMBA'APOMIVE: 8. Ñamoĩmba pa'ũ ko, pe, amo, ko'ã ha umíme, ha upéi ñambohasa castellano-pe. ...........................Mitã iñakãhatã. ....................... ........... ....................... ....................... ........................ ....................... ....................... ........................ ....................... ....................... ........................ ....................... ..................... .......... ......... .. ........................... jagua hetaitéma chemoakãrasy. ....................... ........... ....................... ....................... ........................ ....................... ....................... ........................ ....................... ....................... ........................ ....................... ..................... .......... ......... .. ...........................mesa ipyahu. ....................... ........... ....................... ....................... ........................ ....................... ....................... ........................ ....................... ....................... ........................ ....................... ..................... .......... ......... .. ...........................vaka okarujoahína. ....................... ........... ....................... ....................... ........................ ....................... ....................... ........................ ....................... ....................... ........................ ....................... ..................... .......... ......... .. ...........................karia'y che memby irũ mbo'ehaópe. ....................... ........... ....................... ....................... ........................ ....................... ....................... ........................ ....................... ....................... ........................ ....................... ..................... .......... ......... .. ...........................kuñataĩ hetaitereíma omba'apo. ....................... ........... ....................... ....................... ........................ ....................... ....................... ........................ ....................... ....................... ........................ ....................... ..................... .......... ......... .. ...........................aranduka ame'ẽmbáta. ....................... ........... ....................... ....................... ........................ ....................... ....................... ........................ ....................... ....................... ........................ ....................... ..................... .......... ......... .. ...........................auto ndaipotavéima. ....................... ........... ....................... ....................... ........................ ....................... ....................... ........................ ....................... ....................... ........................ ....................... ..................... .......... ......... .. ...........................mitãkaria'y oho kokuépe. ....................... ........... ....................... ....................... ........................ ....................... ....................... ........................ ....................... ....................... ........................ ....................... ..................... .......... ......... ..
9. Ñamyenyhẽ pa'ũ kóva, pé pév va amóva, ko'ãva, umívape, ha upéi ñambohasa ñamboh asa castella castellano-pe. no-pe. - Ko kamiõ chemba'e ha...................................... nemba'e. ....................... ........... ....................... ....................... ........................ ....................... ....................... ........................ ....................... ....................... ........................ ....................... ..................... .......... ......... .. - Che amba'apóta.. .... .... .... .... .... .... .... .... .... .... .... .... .... .. ndive ha nde.. .... .... .... .... .... .... .... .... .... .... .... .... .... .. ndive. ....................... ........... ....................... ....................... ........................ ....................... ....................... ........................ ....................... ....................... ........................ ....................... ..................... .......... ......... .. - Kóva nemba'e ha............................ katu che mba'e. ....................... ........... ....................... ....................... ........................ ....................... ....................... ........................ ....................... ....................... ........................ ....................... ..................... .......... ......... ..
91
10
MBO'EPY PAHA
Ñemuhápe
Guaraní Comunicativo en la Función Pública
- Amo kamisa chemba'e ha............................che ru mba'e. ....................... ........... ....................... ....................... ........................ ....................... ....................... ........................ ....................... ....................... ........................ ....................... ..................... .......... ......... .. - Ko óga ivai ha............................ katu iporã. ....................... ........... ....................... ....................... ........................ ....................... ....................... ........................ ....................... ....................... ........................ ....................... ..................... .......... ......... .. - Umi ohova'ekue imarãngatu,............................ katu iñaña. ....................... ........... ....................... ....................... ........................ ....................... ....................... ........................ ....................... ....................... ........................ ....................... ..................... .......... ......... .. - Ko'ã tembiporu ipyahu,............................ katu itujáma. ....................... ........... ....................... ....................... ........................ ....................... ....................... ........................ ....................... ....................... ........................ ....................... ..................... .......... ......... ..
10. Ñamboha Ñambohasa sa gua guaraní raníme me ko' ko'ã ã ñe' ñe'ẽap ẽapesã esã jai jaipur purúvo úvo hek hekópe ópe tera terarãng rãngue ue mba'éva. - Esta mesa es mía y aquélla es tuya ....................... ........... ....................... ....................... ........................ ....................... ....................... ........................ ....................... ....................... ........................ ....................... ..................... .......... ......... .. - Esas computadoras son nuestras (1ª persona incluyente) ....................... ........... ....................... ....................... ........................ ....................... ....................... ........................ ....................... ....................... ........................ ....................... ..................... .......... ......... .. - Este auto era de ella, pero pero ahora es de ustedes. ustedes. ....................... ........... ....................... ....................... ........................ ....................... ....................... ........................ ....................... ....................... ........................ ....................... ..................... .......... ......... .. - Esta casa es de ellas, sin embargo no la habitan. ....................... ........... ....................... ....................... ........................ ....................... ....................... ........................ ....................... ....................... ........................ ....................... ..................... .......... ......... .. - Estas tierras eran de los terratenientes; ahora están en manos de los campesinos e indígenas. ....................... ........... ....................... ....................... ........................ ....................... ....................... ........................ ....................... ....................... ........................ ....................... ..................... .......... ......... .. - Estas empresas son del Estado. ....................... ........... ....................... ....................... ........................ ....................... ....................... ........................ ....................... ....................... ........................ ....................... ..................... .......... ......... ..
11. Jaguatami ñane mbo'ehakoty ryepýpe térã óga ñaimeha korapýpe ha ñamombe'u ojupe mba'e jahecháva; ja'e avei mba'éichapa umi mba'e. mba 'e. Ika Ikatu tu péi péicha. cha. - Ko yvoty pytã iporãiterei ha ombojegua ko korapy. - Ko ovetã ipyahu ha ipotĩ. - .............................................................................................................................................................. - .............................................................................................................................................................. - ..............................................................................................................................................................
92
- ..............................................................................................................................................................
Guaraní Comunicativo en la Función Pública
Ñemuhápe
10
MBO'EPY PAHA
12. Ñamombe'u mba'épa jahecha ñande jerére. Jahaiguy umi teroja ỹrõ terarãngue terarãng ue techauka techaukarã rã jaipor jaiporúva. úva. ....................... ........... ....................... ....................... ........................ ....................... ....................... ........................ ....................... ....................... ........................ ....................... ..................... .......... ......... .. ....................... ........... ....................... ....................... ........................ ....................... ....................... ........................ ....................... ....................... ........................ ....................... ..................... .......... ......... .. ....................... ........... ....................... ....................... ........................ ....................... ....................... ........................ ....................... ....................... ........................ ....................... ..................... .......... ......... ..
13. Ñane Ñane re remb mbia iapoh poháp ápe e ou pet peteĩ eĩ mo moma mara randu nduhár hára a (pe (peri riodi odista sta)) omba om ba'e 'epo pora rand ndus usév éva a ña ñand ndév éve. e. Ña Ñamb mba' a'ap apót óta a ña ñane ne ir irũ ũ ña ñand nde e yker yk ereg egua ua nd ndiv ive e po pora rand nduk ukué uéra ra oú oúva va re rehe he,, ja jaja japó póta ta oj ojup upe e um umii pora po rand ndu u ha ñam ñambo bohov hovái ái,, pe pevar varã ã ña ñañe ñemo mohen henda da oj ojej ejap apoh ohái áicha cha ñe'ẽ ñe 'ẽjo jová váii (e (ent ntre revi vist sta) a).. Up Upéi éi ña ñamb mboh ohov ovái ái ña ñane ne ar aran andu duká kápe pe momaranduhára momara nduhára ñeporan ñeporandu. du. - Mba'éichapa ndeasaje. - .............................................................................................................................................................. - Ikatúpa roñemongetami nendive. Ore Canal Paraguaigua hína. - .............................................................................................................................................................. - Emombe'umi oréve nde réra. - .............................................................................................................................................................. - Mboy áñomapa remba'apo hague ko'ápe ha mba'etepahína ne rembiapo. - .............................................................................................................................................................. - Mba'éichapa pene rembiapo guive pemba'apo tetãyguakuéra ndive. - .............................................................................................................................................................. - Emyesakãmi tapichakuéra nerendu ha nderechávape mba'etépa peẽ peikuaave'ẽ ko'a guive chupekuéra - .............................................................................................................................................................. - Oĩ ningo tapicha he'íva ápe noñeñangareko porãiha hese, napenderoryiha hendivekuéra hamba'e. Mba'épa nde eremi umíva renondépe. - .............................................................................................................................................................. - Mba'épa ereseve tapichakuéra nderecha ha nerendúvape. - .............................................................................................................................................................. - Aguyje ndéve. - .............................................................................................................................................................. Jesarekorã: Ko ñembosarái ikatu ojejapo aty guasúpe opaite tapicha ndive peteĩteĩ. Avei ambue mbo'epykuérape peichagua tembiapo ikatu oñemboguata. Pytyvõhára ikatúntema onohẽ iñak iñ akãg ãgui ui ha oñ oñem emba ba'a 'apo po hi hi'á 'ári ri oñ oñem emok okyr yre' e'ỹỹ ha hag guate mbia mb iapo po ha oñ oñeñ eñe' e'ẽ ẽ py pya' a'ev evév évo o gu guar aran ani.i. ̃
93
10
MBO'EPY PAHA
Ñemuhápe
Guaraní Comunicativo en la Función Pública
Ñanemandu'a hagua: ̃ Ko vokópa máva mba'e - Péva chemba'e. - Péva nemba'e. - Péva imba'e - Péva ñanemba'e. - Péva oremba'e. - Péva penemba'e. - Péva imba'ekuéra. Ko virúpa pene mba'e - Nahániri, péva ndaha'éi oremba'e. - Péva umi mba'apohára mba'e. - Héẽ, péva oremba'e. - Hi'ã chéve penemba'e péva. - Péva ningo umi ohova'ekue mba'e. Kuñakarai, aikuaasete ningo oĩmbámapa che kuatiakuéra - Ne'ĩrã gueteri oĩ, kuñakarai. Ko'ẽrõ oĩta. - Chera'arõmína tahecha ndéve, vaicháko oĩma. - Héẽ, oĩmbáma, kuñakarai. Ame'ẽtama ndéve. - Eha'arõmi, aporandúta che irũme. Ikatúpa chepyt Ikatúpa chepytyvõmi yvõmiche che karai - Mba Mba'ép 'épa a rem remand andami ami,, che chesy sy.. - Ikatu Ikatu,, mba'éi mba'éichapik chapiko o ndaika ndaikatumo tumo'ãi. 'ãi. - Mba'é Mba'épepa pepa roipy roipytyvõk tyvõkuaa uaa che sy sy.. - Ikatu Ikatuete, ete, che sy sy.. Mba'é Mba'épa pa reiko reikotevẽm tevẽmi.i. Ikatúpa chepyt Ikatúpa chepytyvõmi yvõmiche che ra'y - Ika Ikatu,mba'ép tu,mba'épa a rei reikot kotevẽ evẽmi mi che cheru. ru. - Néip Néipyy, aim aiméma émanen nendiv dive e che ru. - Mba'é Mba'épepa pepa ikatu roipy roipytyvõm tyvõmi.i. - Héẽ Héẽ,, ika ikatu.Mba'ép tu.Mba'épa a rem remand andami amikar karai. ai. Máva mba'épa ko'ãva - Umíva penemba'e. - Umíva ndaha'éi chemba'e, amóva chemba'e. - Umíva che ru mba'e, kóva katu che mba'e. - Umi sapatu penemba'e, ko'ã térmo katu oremba'e.
94
Ñemongetañemuhá Ñemongeta ñemuhápe pe - Mba Mba'éi 'éicha chapa, pa,Ña Ña Mar María. ía. - Iporã Iporãmínt mínte. e. Mba'é Mba'épa pa eremi rejúvo rejúvo.. - Añemu Añemuse se ajúvo. - Pév Péva a che chela la ahe ahendu ndusév séva. a. - Aipota kamby mokõi hyru ha asuka katu irundy. - Oĩma Oĩma.. Mba'é Mba'épa pa reipot reipotave. ave. - Em Eme' e'ẽ ẽ ch chév éve e av avei ei ka ka'a 'a mb mboh ohap apyy hy hyru ru tuichá tui cháva va ha mbu mbujapeipyahuporãva japeipyahuporãva.. - Che nam name'ẽ e'ẽiva ivavoi voi mba mba'er 'erepy epy tuj tujaku akue. e. Ipyahu Ipy ahupor porãva ãvamem memetevoi etevoi are areko. ko. - Aik Aikuaa uaavoi voiupé upéva, va,Ña Ña Mar María. ía. - Ápe Ápeoĩm oĩmbám báma, a, kar karai ai Ram Ramón. ón. -Aguyjendéve,ÑaMaría. - Ndé Ndéve ve kat katu u agu aguyje yje che chemoñ moñemú emúre. re.
Ñe'ẽndy: Ambue:otro,otra
Mitãkaria'y:eljoven
Amo: aqu aquel, el,aqu aquell ella a
Moakãrasy: cau causardolor sardolor de cab cabeza eza
aquél, él,aqu aquéll élla a Amóva: aqu
Nahániri: no
Aranduka:libro
Momaranduhára: periodista
azúcar car Asuka: azú
Nemba'e: tuyo, tuya, tuyos, tuyas.
Aty:grupo
Ñanemba'e: nuestro/a, nuestros/as
Avati:maíz
Ñembosarái:juego
Chemba'e: mío, mía, míos, mías.
Ñe'ẽjovái: entre entrevista vista
Guasu: grande, venado
diccionario nario Ñe'ẽryru: diccio
Havõ:jabón
Ñembosarái: juego
Héẽ: sí
Ñemu: comprar, mercar
Imba'e: suyo, suya, suyos, suyas.
Ñemuha: centro de compras
Imba'ekuéra: suyo, suya, suyos, suyas.
Oremba'e: nuestro/a, nuestros/as
Juky:sal,donaire
Ovale:valor,elcosto
Ka'a:yerba
Ovetã: ventana
Ka'avo: verdu verdura ra
Paha: décimo, décima
Kamby:leche
Pe:ese,esa
Kamisa: camisa
Penemba'e: vuestro/a, vuestros/as.
Karia'y:eljoven
Péva:ése,ésa
Kasõ mbuku: pantalón
Porã: lindo, bien
Kasõ mbyky: short
Potĩ : limpio
Kesu:queso
Pytã: rojo
Ko: este, esta
Sa:cien
Ko'ã, ã: est estos, os, est estas as
Sái: vestido
Ko'ãva: ést éstos, os,ést éstas as
Sapatu: zapato
Kotevẽ: neces necesitar itar
Tenda: lugar
Kóva: és éste te,, és ésta ta
Tory: cordialidad
Kuatia: pap papel, el,doc docume umento nto
Tuja: viejo
Kumanda: por poroto oto
Umi:esos,esas
Kuñakarai: señ señora ora
Umi: aquello aquellos, s, aquella aquellass
Kuñataĩ :lajoven
Umíva:ésos,ésas
Mba'apohára: obrero, obrera
Umíva: aquéllo aquéllos, s, aquélla aquéllass
Mba'ejogua: comprar, comerciar
Vaka:vaca
Mba'erepy: mercadería
Voko:bolso
Mbo'ehakoty: aula de clase
Yva: fru fruta ta
Mbohysýi: citar, poner en fila
Yvoty: flor
Mbujape: pan
95
10
MBO'EPY PAHA
Ñemuhápe
ANOTACIONES
96
Guaraní Comunicativo en la Función Pública
MBO'EPY PATEĨHA
11
Mba'apohápe
-Carlos, ikatúpiko eñongatumi chéve kóva. -Ko'ág̃a ndaikatumo'ãi, aháta Ban ancco-p -pe e. -Arakõime ningo rehomavoíkuri, ma'erãiko rehojeý ta. -An -A nohẽva'erã che tarjeta de cr cré é di t o. -Mba'e -Mb a'e arav aravópi ópiko ko rej rejú úta. -Ajjúne asa -A sajje.
97
11
MBO'EPY PATEĨHA
Mba'apohápe
Guaraní Comunicativo en la Función Pública
1. Ñamo Ñamoñe'ẽ ñe'ẽjey jey ko text texto. o. Ñamb Ñambohy ohyapu apu porã ñe'ẽn ñe'ẽngué guéra. ra.
2. Ñañemongeta Ñañemongeta ñane irũ peteĩ ndive ha ñamombe'u ojupe ko'ã mba'e ñande rehegua: moõpa ñamba'apo, araka'e guivépa ñamba'apo ha mba'ép mba 'épaa jaj jajap apo o ña ñane ne rem rembia biapo poháp hápe, e, mba mba'ép 'épaa oje ojejap japo o up upép épe, e, moõ moõpa pa opyta op yta,, mbo mboýp ýpaa ipu ipumby mbyry ry pap papap apyy, ha amb ambue ue mba mba'e 'e ña ñamom mombe be'us 'uséva éva.. Ñañe'ẽke guaraníme.
3. Jaha Jahaii ko'á ko'ápe pe mbyk mbykymi ymi ñamomb ñamombe'uv e'uva'ek a'ekue ue ñane ñaneirũme irũme.. ................................................................................................................................................................ ................................................................................................................................................................ ................................................................................................................................................................ ................................................................................................................................................................ ................................................................................................................................................................
4. Jaikuaase ambue ñane irũgui hembiapo rehegua. Ñapu'ã ñande guapyhágui ha ñañembojoja peteĩva rendápe ha ñaporandu chupe opa mba'e jaikuaaséva hembiapo rehe. Jahai iguýpe mbovymi umi mba'ee jaik mba' jaikuaap uaapyahú yahúva va chu chugui. gui. - .............................................................................................................................................................. - .............................................................................................................................................................. - .............................................................................................................................................................. - .............................................................................................................................................................. - ..............................................................................................................................................................
5. Ko'ág̃ a ña ñamoñ moñe'ẽ e'ẽta ta aty gu guas asúp úpee ña ñane ne rem rembia biapo po..
98
Guaraní Comunicativo en la Función Pública
Mba'apohápe
11
MBO'EPY PATEĨHA
Jaikuaami hag̃ua ua 1. Ára jeporu guaraníme. Observamos las partículas resaltadas en el texto que hemos leído.Las leído. Las misma mismass son partí partículas culas tempo temporales. rales. - Ah Ahá áta Ba Banc ncoo-pe pe.. Voy a ir al banc banco o (ta: futu futuro) ro).. - Ku Kueh ehe e nin ningo go re reho homa mavo voííkuri . Ya fu fuis iste te ay ayer er (kuri: pa pasa sado do). ). - An Anoh ohẽ ẽva'erã ch che e ta tarj rjet eta a de cr créd éditito. o. Debo De bo sa saca carm rme e ta tarj rjet eta a de cr créd éditito. o. (va'erã: fu futu turo ro). ). - Aj Ajú úne as asaj aje. e. He de veni venirr a la sies siesta. ta. (Ne: futu futuro) ro).. En guaraní las partículas de número y persona (a, re, o, ja/ña, ro, pe, o) van antepuestas al verbo, ver bo, com como o ya vim vimos os ant anteri eriorm orment ente. e. Las par partíc tícula ulass tem tempor porales ales,, en cam cambio bio,, van pospue pos puesta stass a la raí raízz ver verbal bal..
Techapyrã: Reguapýta
enúm meroy persona. re: partícula denú ta: partícula futuritiva.
Oguapýkuri
adenúm meroy persona. o: partículadenú partícula cula prete preteritiva ritiva.. kuri: partí
Veam eamos os aho ahora ra algu algunos nostie tiempo mposs ver verbale baless en gua guaran raní. í. Recordemos que el tiempo indica el momento en que se realiza un proceso. Para facilitar y simplificarlo, di dividiremos el el titiempo ve verbal en en: presentivo, retrospectivo, prospectivo.4 presenta nta morf morfemas emas espec especiales. iales. a) Presentivo: no prese aha,, oju ojuhu, hu,ñam ñamba' ba'apo apo,, rok rokaru aru,, etc etc.. Techapyrã: aha
b) Retrospectivo: puede expresarse a través de morfemas específicos o del contexto mediante median te eleme elementos ntos deíct deícticos. icos.
4
El hablante se implica
El hablante no se implica
Proximidad en el tiempo
Kuri
Ra’e
Lejanía en el tiempo
Va'ekue
Raka’e
Esta clasificación pertenece a Silvio Liuzzi. Revista Amerindia, nº 14, año 1989.
99
11
MBO'EPY PATEĨHA
Guaraní Comunicativo en la Función Pública
Mba'apohápe
Techapyrã: -Cheti -Ch etiooú ooúkuri kuehe. Expresa un pasado cercano y el hablante se implica en lo que enuncia, le consta lo sucedido. - Ch C he tit io Jo J osé ni n ingo om o manova'ekue. Expr Ex pres esa a un pa pasa sado do le lejan jano o y el ha habl blan ante te se im impl plic ica a en lo qu que e en enun uncia cia,, le co cons nsta ta lo su suce cedi dido do.. - Oú Oúra'e nde titio. Expresa un pasado cercano y el hablante no se implica en lo que enuncia, no le consta la acción acc ióno o no qui quiere erecom compro promet meters erse. e. - Nde tio nin ing go ohóraka'e ñorairõhápe. Expresa un pasado lejano y el hablante no se implica en lo que enuncia, no le consta la acción acc ióno o no qui quiere erecom compro promet meters erse. e.
c) Prospectivo: Se expresa también a través de morfemas especializados o algunos deícticos deíct icos tempo temporales. rales. Inminencia
Ta
No inminencia
Va'erã
Marca Marc a de finalidad finalidad
Rã, guarã (ligados a nominales) ̃ Hag̃ua ua (ligado a verbos)
Marca de hipótesis, duda
- Ko'ẽrõ aháta nde rógape. Mañana me voy a ir a tu casa. - Ko'ẽrõ ahava'erã nde rógape. Mañana debo irme a tu casa. - Ko Ko'ẽ 'ẽrõ rõ ah ahá áne nd nde e ró róga gape pe.. Mañana me voy a ir (quizás) a tu casa. - Ajog Ajoguát uáta a che rog roga arã. Me compraré una casa.
100
Ne
Guaraní Comunicativo en la Función Pública
Mba'apohápe
11
MBO'EPY PATEĨHA
Jesarekorã: en guaraní es muy importante la implicancia o no del hablante en los hechos que qu e re relat lata. a. La Lass pa part rtíc ícul ulas as pr pret eter erititiv ivas as o re retr tros ospe pect ctiv ivas as kuri y ra'e, po porr ej ejem empl plo, o, ind indica ican n titiem empo po pa pasa sado do mu muyy re reci cien ente te;; pe pero ro la di dife fere renc ncia ia ra radi dica ca en qu que e la pr prim imer era a im impl plic ica a al ha habla blant nte; e; el/l/la el a habla hablant nte e asume asume,, le cons consta ta,, el hech hecho o narra narrado do.. Oúkuri nd nde e sy. sy. Vino Vino tu mam mamá. á. La segunda, sin embargo, no implica al hablante, a éste no le consta o el mismo no se comp co mpro rome mete te co con n lo qu que e dic dice: e: Ou Oura ra'e 'e nd nde e sy sy:: Vi Vino no tu ma madr dre e (M (Me e co cont ntar aron on qu que e vin vino o tu ma madr dre. e. Me enteré de que vino tu madre. Había sido que vino tu madre). Lo mismo ocurre con eniend endo o en cue cuenta nta la imp implica licanci ncia a o no del del/a /a hab hablan lante, te, pri primer mera a tie tiene ne el va'eku va' ekuee y rak raka'e a'e. Teni mis ism mo valor semántico de kuri, y la segunda el de ra'e. Es importante además subrayar que en guaraní no siempre se precisa de partículas retrospectivas para narrar hechos pasados. Los mismos se pueden expresar utilizando deícti deí cticos cos.. Ést Éstos os son sonpala palabra brass que ubi ubican cantem tempor poral al o esp espaci acialm alment ente e una unanar narrac ración ión.. Veamos Ve amos este esteejempl ejemplo. o. 1980-pe aju PYam raaguaýpe añemoarandúvo. Nacional Nacion al de deAsunci Asunción-pe. ón-pe.
areko 20 aryU, phéarõ aike Universidad
En es este te br brev eve e ej ejem empl plo o la lass pa pala labr bras as de deííct ctic icas as so son n ym Lass mi mism smas as ub ubic ican an la ymaa y up upér érõ õ. La narr na rrac ació ión n en el pa passad ado. o. Co Com mo po pode demo moss ob obsser erva varr, lo loss ve verrbo boss aj iene nen n aju u, arek areko o y ai aike ke no tie partículas partí culas retr retrospect ospectivas. ivas.Es Es como comoel el prese presente nte histó histórico rico del caste castellano. llano. avei ñe'ẽndy ar de la la se semana) re rehegua. 2. Jahecha av arapokõindy (días de Texto extoñepyrũ ñepyrũhameg hameguápe uápe ñamoñe ñamoñe'ẽ: 'ẽ: rehomavoíku avoíkuri, ri, ma'er ma'erãiko ãiko rehoje rehojeýta ýta Arakõime ningo rehom Ñe'ẽnguéra arapokõindy rehegua ndojeporumeméi gueteri guaraníme. guaraníme. Amáke okakuaa ko ñe'ẽ ñe' ẽ ha oje ojepys pyso o ijep ijeporu oru,, umi umiñe' ñe'ẽ ẽ oje ojekua kuaa a ha oje ojepor poruvé uvéta. ta.
Jaikuaami Jaiku aami umíva: Arapokõindy: semana Arateĩ: Domingo Arakõi: lunes Araapy: martes Ararundy: miércoles. Arapo: jueves. Arapoteĩ: viernes Arapokõi: Sábado
101
11
MBO'EPY PATEĨHA
Mba'apohápe
Guaraní Comunicativo en la Función Pública
6. Aty guasúpe ñaporandu ojupe mba'épa jajapóra'e kuehe ha avei mba'épa mba' épa japó japóta ta ko'ẽ ko'ẽrõ. rõ.
7. Ñañemb Ñañembyat yatyy aty aty'íp 'ípee ha ña ñamom mombe be'um 'umii oj ojup upee mb mba'é a'épa pa jaj jajapó apóku kuri ri tér térãã jajapót jaja pótaa ko arap arapokõi okõindýp ndýpe. e. Jaha Jahaii mbyk mbykymi ymi ñamo ñamombe' mbe'uva' uva'ekue ekue..
................................................................................................................................................................ ................................................................................................................................................................ ................................................................................................................................................................ ................................................................................................................................................................ ................................................................................................................................................................
8. Ko'ág̃ a jajepy'amongeta mba'épa jajapóta ko'ẽrõ, ha upéi jahaimi. Usamos Usam os los deíc deíctico ticoss y part partícul ículas as temp temporal orales es apro apropiad piadas. as. ................................................................................................................................................................ ................................................................................................................................................................ ................................................................................................................................................................ ................................................................................................................................................................ ................................................................................................................................................................
102
Guaraní Comunicativo en la Función Pública
Mba'apohápe
11
MBO'EPY PATEĨHA
9. Ñañemo Ñañemong ngeta eta ha jaj jajep epy'a y'amo mong ngeta etami mi av avei ei ñan ñanee rem rembia biapo po reh rehee funci fu nción ón pú públi blica ca-pe -pe.. Est Estad ado o rem rembia biapo po nin ningo go tu tuich ichaa mba mba'et 'etere ereii tetã te tãme me guar Ñañemo mong nget etaa mba'é mba'épa pa oiku oikuaa aave ve'ẽ 'ẽ ha ojap ojapo o ente ̃ ã. Ñañe ñande ñamba'apoha tapichakuérape g̃ uarã, ikatu hag ̃uáicha uáicha ãva okaku ok akuaav aavee yv yvypó ypóra ra há háich icha. a. Jah Jahaim aimii áp ápee ña ñane ne rem remian iandu du.. ................................................................................................................................................................ ................................................................................................................................................................ ................................................................................................................................................................ ................................................................................................................................................................ ................................................................................................................................................................
10. Heta Heta jey ni ningo ngo oĩ he he'ív 'ívaa Est Estado ado kat katuĩn uĩnte te omb omba'a a'apo povai vaiha ha,, nd ndore oreko koiha iha castellano-pe oje'éva eficiencia, mba'apohára iñate'ỹha hamba'e oje'e. Ñambohysyimi mba'éichapa tetãyguakuéra ohecha función pública ha mba'épa he'i oka okagu guai ai hag̃ ua ua hembiapo rehe; upéi jajepy'amongeta jajepy'amo ngeta mba'eichakuépa mba'eichakuépa oje'e umíva ha mba'éichap mba'éichapaa ikatu ñamya ña myaty tyrõ rõ oim oiméra éramo mo añ añete ete umi umioje oje'é 'éva. va. Tetãyguakuéra he'íva función pública rembiapóre. - .............................................................................................................................................................. - .............................................................................................................................................................. - .............................................................................................................................................................. - .............................................................................................................................................................. - .............................................................................................................................................................. Mba'eichakuépa ojeguerovia ha oje'e ko'ã mba'e. ................................................................................................................................................................ ................................................................................................................................................................ ................................................................................................................................................................ Mba'ép Mba 'épa a jaj jajapo apokua kuaa a ñam ñamoam oambue bue ha ñam ñamyat yatyrõ yrõ hag̃ua ua oim oiméra éramo mo añe añete te umi oje' oje'éva éva.. ................................................................................................................................................................ ................................................................................................................................................................ ................................................................................................................................................................
103
11
MBO'EPY PATEĨHA
Mba'apohápe
Guaraní Comunicativo en la Función Pública
Ñanemandu'a hagua: ̃ Mba'épa jajapóra'e kuehe - Che ahákuri che ru rógape okaháre. - Nde rehókuri nde sy rógape. - Ha'e ohókuri omongu'e kuatia Palacio de Justicia-pe. - Ñande jahákuri ñamopotĩ ñande korapy. - Ore rohókuri rokaru peteĩ bar porãme. - Peẽ pehókuri peteĩ amandaje (congreso) hápe. - Ha'ekuéra ohókuri oka'api mandi'oty. Mba'éichapa ikatu ñañangareko porãve tetãyguakuérare función pública guive - Ñamba'apo kyre'ỹ ha torýpe. - Opa ára ñañemoarandu ha ñañemomarandu ñandekatupyryvévo. - Jaikuaave ñande derécho ha ñane rembiaporã tee. - Ani máramo ñamboyke tetãyguápe, taha'e ha'évape. - Ñañembokatupyry yvypóra derechokuérare, ani hag̃ua ua ñapyrũ hese. - Jaikuaa porã mokõive ñane retã ñe'ẽ tee ha jaiporu tetãyguakuéra ndive. - Jaikuaa ha jaguerovia añete ñanderehe tuicha ojekohahína ñane retã Paraguái. Mba'épa jajapóta ko aretépe - Che apytáta che rógape apytu'umi. - Nde rehóta Bolivia-pe. - Ha'e ohóta omba'apo. - Ñande ñañemoarandúta aranduchaukarã. - Ore ndoroikuaái gueteri mba'épa rojapóta. - Peẽ pehóta pevisita pene irũnguérape. - Ha'ekuéra ohóta ysyrýpe oñembopiro'ymívo. Mba'épa jajapova'erã ñaneresãi hag ua ̃ - Pevarã ñañangarekova'erã ñande jehe. - Jahava'erã pohãnohára rendápe jepémo nañañandúi mba'eve. - Japytu'u porã ha ñañembosaraimimi. - Jakaru jaikove hag̃ua ua ha ani jaikove jakaru hagua. ũ a.
104
Mba'épa Estado ojapova'erã tetãyguakuéra hesãive hag ua ̃ - Es Esta tado do oj ojap apov ova' a'er erã ã he hemb mbia iapo po ha an anii oñemolómo tetãyguakuérape. - Omopu'ãukava'erã hospital mamo oñeikotevẽhápe. - Ohekombo'eva'erã opa hendáicha tetãyguakuérape tesãi reko rehe. - Omog̃ua uahẽva'erã marandu guarani ha castellano-pe opavave oikũmby hag ua. ̃ - Hetave pohãnohára ha enfermero/a oikuave'ẽva'erã tetãyguakuérape. Jahátapa ko'ẽrõ seminario hápe - Che aháne ág̃a. a. - Nde rehóne ága. ã . - Ha'e ohóne ág̃a. a. - Ñande ikatu jaha. - Ore ikatu roho. - Peẽ pehosepeína, ajépa. - Ha'ekuéra ohóne. Ñemongeta ogapypegua - Che sy, ñamohendamína ñane rembiapo ko ar arap apok okõin õindý dýpe pe guar ̃ ã. - Tekotevẽ añete upéva, ỹrõ icharapa ñane rembiapo. - Ko árape, arateĩme, japytáta ñande rógape japytu'umívo. - Oĩporã. Ko'ẽrõ, arakõi, voi jahava'erã ñane rembiapohápe. - Héẽ, ko'ẽambuéramo, araapy, araapy, areko peteĩ seminario che mba'apohápe. - Ko'ẽambuetérõ, ararundy, che amohu'ãva'erã peteĩ marãndu ore sãmb sã mbyh yhyh yhár árap ape e guar ̃ ã. - Ko'ẽambuetevérõ, arapópe, jahava'erã ka'arupytũ nde tia rógape arambotyhápe. - Arapoteĩ pyhare peve che amba'apóta. - Arapokõime katu ñamba'apo asaje pevénte. - Héẽ, ka'arukue japytáta ñamopotĩ ñande róga. - Upéicha jajapóta.
Ñe'ẽndy: levantar ar cabez cabeza, a, progr progresar esar Akãrapu'ã: levant
guarda rdar r Ñongatu: gua
congreso eso Amandaje: congr
Okaha,, okára:campo Okaha
martes tes Araapy: mar
último imo,, últ última ima Pahague: últ
Arakõi:lunes
décimo imopri primer mero o Pateĩha: déc
cumpleaños eaños Aramboty: cumpl
médico ico,, méd médica ica Pohãnohára: méd
examen men Aranduchauka: exa
descansar sar,, desca descanso nso Pytu'u: descan
jueves ves.. Arapo: jue
marca ca de fin finalid alidad, ad,lig ligada ada a nom nombre bress Rã: mar
Arapokõi:sábado
partíc tícula ulapre preter teriti itiva va de tie tiempo mporec recient iente e Ra'e: par
Arapokõindy:semana
partic ticula ulapre preter teriti itiva va que queexp expres resa a tie tiempo mpo Raka'e: par
vierne rness Arapoteĩ : vie
lejano
Ararundy:miércoles.
partícula cula futur futuritiva itivade de inmine inminencia ncia Ta: partí
Arateĩ : domingo
Tesãi:salud
Arete:feriado
entonces ces Upérõ: enton
pereza eza,, holg holgazá azán n Ate'ỹ: per
partíc tícula ulapre preter teriti itiva va que queexp expres resa a tie tiempo mpo Va'ekue: par
tosco,, desor desordenado denado Chara: tosco
lejano
para, a, mar marca ca de fin finalid alidad ad liga ligada da al Hag̃ua ua: par
partíc tícula ula fut futuri uritiv tiva a de no inm inmine inenci ncia a Va'erã: par
verbo.
hace e tie tiempo mpo,, ant antes es Yma: hac
Jepémo:apesarde
arroyo oyo Ysyry: arr
Jopói:regalo
derech echo o hum humano ano Yvypóra Y vypóraderéch derécho o: der
Korapy:patio ofrecer er Kuave'ẽ: ofrec entender der,, interp interpretar retar Kũmby: enten partíc tícula ulapre preter teriti itiva va de tie tiempo mpo Kuri: par reciente activo,, servi servicial cial Kyre'ỹ: activo mandiocal cal Mandi'oty: mandio
Mba'eve:nada escuela, la, centr centro o educa educativo tivo Mbo'ehao: escue
Mbohyapu:sonar,pronunciar corto,corta to,corta Mbyky: cor acercarse arse Ñemboja: acerc refrescars scarse e Ñembopiro'y: refre jugar,, divert divertirse irse Ñembosarái: jugar
Ñemoarandu:estudiar
105
11
MBO'EPY PATEĨHA
Mba'apohápe
ANOTACIONES
106
Guaraní Comunicativo en la Función Pública
MBO'EPY PAKÕIHA
12
Che táva
Che távape javy'a, ha'e tuicha ha iporã, pype jajuhu mbo'ehao ha tupão porã. Yvyra ha yvotýpe oñemonde hapekuéra, mitã saraki ha arandu pe yvoty iporãvéva. Avav Avave e n ai aiña ñañá ñái,i, ch che e tá táva va nd ai aijo joja jahá hái .
107
12
MBO'EPY PAKÕIHA
Che táva
Guaraní Comunicativo en la Función Pública
1. Ñamoñe'ẽ ko texto hesakã porã meve ñandéve. Ñamyesakã ñe'ẽ ndajaikuaáiva.
2. Hesa Hesakã kã po porã rã ri rire re,, ja jaha haii oĩ po porã rãpa pa (P (P)) té térã rãpa pa oĩ va vaii (V (V). ). Oĩ Oĩva vaír íram amo o ja jaha haii mba'érepa. a)Ch a) Che e tá táva vape pe nd ndaj ajav avy' y'ái ái.. ( ______ ) ................................................................................................................................................................ ã) Che táva iporã. ( ______ ) ................................................................................................................................................................ ch) Che táva hape so soropa. ( ______ ) ................................................................................................................................................................ e) Ch Che e tá táva vape pe mi mitã tãng ngué uéra ra iñ iñar aran andu du.. ( ______ ) ................................................................................................................................................................ ẽ) Ch Che e tá táva vape pe oĩ he heta ta te teko kove ve ña ñaña ña.. ( ______ ) ................................................................................................................................................................ g) Che táva ijyvyra heta. () ................................................................................................................................................................
3. Ñam Ñamboho bohovái vái ko' ko'ã ã por porand andu, u, text texto o he' he'ihá iháich icha. a. a)Mba'éichapa che táva. ................................................................................................................................................................ ã) Mba'épa oĩ pype. ................................................................................................................................................................ ch) Mba'éichapiko hapekuéra. ................................................................................................................................................................ e)Mba'éichapa mitãnguéra upépe. ................................................................................................................................................................ ẽ) Mba'ép Mba'épa a pe iporãvéva iporãvéva pype. ................................................................................................................................................................
108
Guaraní Comunicativo en la Función Pública
Che táva
12
MBO'EPY PAKÕIHA
4. Jajesarekomi ko táva ra'ãngáre ha ñamombe'u mba'épa jahecha pype. py pe. Ja Ja'e 'e mb mba' a'ép épa a oĩ mb mbyt ytépe épe,, ten tenon onde de,, asu ha ak akatú atúa a go goty tyo. o.
5. Ko'ág̃a ja jaha haii ña ñane ne añ año o ja jahe hech cháv áva a ta ta'ã 'ãng ngáp ápe. e. Ña Ñamo momb mbe' e'u u mb mba' a'ép épa a oĩ peteĩte pete ĩteĩĩ umi yvy pehẽ pehẽme me (man (manzan zana). a). Techapyrã: Mansána che asúpe guápe oĩ mbo'ehao. Kóva ikoty mbohapy, peteĩha tuichave, hovetã mbohapy ha hokẽ peteĩ; hi'ári oveve Paraguái poyvi. Ijykére, akatúa gotyo, oĩ peteĩ michĩvéva, kóva hovetã mbohap mbo hapy; y; iku ikupép pépe e katuojekua katuojekuaa a ambu ambue e mbo mbo'eh 'ehako akoty ty.. Ko mans mansána ánape pe ave aveii oje ojehec hecha ha mok mokõi õi yvy yvyra ra máta máta.. Mansána mbo'ehao kupepeguápe katu................................................................................................. katu ................................................................................................. ............................................................................................................................................................... ............................................................................................................................................................... ............................................................................................................................................................... ............................................................................................................................................................... ...............................................................................................................................................................
109
12
MBO'EPY PAKÕIHA
Che táva
Guaraní Comunicativo en la Función Pública
6. Ñamo Ñamoha ha'ã 'ãng nga a pe pete teĩĩ tá táva va ha ña ñamo moĩm ĩmba bait ite e op opa a mb mba' a'e e ik ikat atúv úva a oĩ py pype pe:: mbo' mb o'eh ehao ao,, mu muni nici cipa pali lida dad, d, ok okar arus usu, u, tu tupã pão, o, ká kánc ncha ha,, mi mitã tã ñembos ñem bosarai araiha, ha, ñem ñemuha, uha, fávr fávrika ika,, hamb hamba'e a'e.. Jaj Jajerur erure e pyt pytyvõh yvõhára ára ñemoirũ.
7. Aty guasúpe ñañomongetami mba'épa oreko térã orekova'erã peteĩ táva. táv a. Ja Jahai haimi mi um umii mb mba' a'e. e. ................................................................................................................................................................ ................................................................................................................................................................ ................................................................................................................................................................ ................................................................................................................................................................ ................................................................................................................................................................ ................................................................................................................................................................ ................................................................................................................................................................
8. Ñemong Ñemongetáp etápe e ñam ñamboho bohovake vakemi mi tava tavakuér kuéra a tui tuicháv cháva a (ik (ikatu atu Par Paragu aguay) ay) ha mic ichĩ hĩva va,, um umii ok okah ahar areg egua ua;; ja jahe hech cha a mba ba''ép épep epa a oj ojoa oavy vy ha mba'ép mba 'épepa epa ojo ojojog jogua ua hik hikuái uái..
110
Guaraní Comunicativo en la Función Pública
Che táva
12
MBO'EPY PAKÕIHA
Jaikuaami Vol olve vemosa mosa nu nues estr tro o tex texto to de dell in inic icio io y no noss fij fijamo amoss en la úl últim tima a pa part rte. e. Ava Avave ven ai aiña ñañá ñái , ch che e tá táva vand aij aijoj ojah ahá ái . Las pa p artículas qu q ue es e stán e n ne negrita i nd ndican l a forma formanegati negativa va. En guaraní existen varios mecanismos para expresar la negación. La forma más usual es volv vo lvie iend ndo o ne nega gativ tivo o el ve verb rbo. o. Pa Para ra el ello lo se le an ante tepo pone ne la pa part rtíc ícula ula nd (p (par ara a ve verb rbos os or oral ales es)) y n (para verbos verbos nasales), nasales), y se le pospone la partícula partícula sufija i. Cuando el verbo termina en la voca vo call i ,el su sufij fijo o ut utili iliza zado do es ri. Ysaja moneĩva (Forma afirmativa)
(Ysaja mbotovéva) Forma negativa
Che távape javy'a.
Che táv távape ape ndaja ajavy' vy'á ái.
Ha'e tuicha ha iporã.
Ha'e Ha 'e ndat atui uich chá ái ha ha nai aipo porã rãi.
Pype jajuhu mbo'ehao, ha tupão porã.
Pype ndajaj ajajuhú uhúi mbo'ehao mbo'ehao ha tupão porã porã..
Yvyra ha yvotýpe oñemonde hapekuéra.
Yvyra Yv yra ha ha yvotýpe yvotýpe noñem oñemondé ondéi hape hapekuér kuéra. a.
Otra fo Otra form rma a de ex expr pres esar ar la ne nega gació ción n en gu guar aran aníí es a tr trav avés és de ad adve verb rbios ios.. Aq Aquí uí pr pres esen enta tamos mos algunos. alguno s. Además Además,, incorp incorporamo oramoss los de afirmac afirmación. ión.
Mbotovéva (denegaci (denegación) ón):: nah naháni ániri, ri, ahá ahánir niri,i, ani ani,, ani anive, ve, tov tove. e. afirmac mación ión): ): héẽ héẽ,, neĩ,tove. Moneĩva (de afir Techapyrã: - Ejú júttapiko ko'ẽrõ che angir irũ ũ.....................¿Vendrás mañana, amig igo o? - Nahániri, ndajumo'ãi...............................No, no voy a venir. - Ha Ha ko ko'ẽambuérõ............ ........................ ....................... ............. ..¿Y pa pasado ma mañana? - Héẽ, ajúta............................................... Sí, voy a venir. - Ik Ikat atúp úpa a oh oho o ch che e ra' a'yy pe pene nend ndiv ive e...............¿P ¿Pue uedeirmi deirmi hi hijoco jocon n us uste tede des? s? - Tove tou, ohokuaaiteor teore e ndive...............Que venga, puede irse con nosotros. - Ik Ikat atúp úpa a oh oho o ch che e ra' a'yy pe pene nend ndiv ive e...............¿P ¿Pue uedeirmi deirmi hi hijoco jocon n us uste tede des? s? - Tove, topytánte pe p enendive...................... No, qu q ue se s e q ue uede co c on us u stedes. El ad adve verb rbio io ani se us usa a en or orac acion iones es imp imper erati ativa vas. s. Sie Siemp mpre re va an antep tepue uestoal stoal ve verb rbo. o.
Ani reho................................................... No vayas. mientan. No No se sean me mentirosos Ani pendejapu.......................................... No mi Ere chupe ani ou...................................... Dicile que no venga. La neg negaci ación ón tamb también ién se pue puede de exp expres resar ar a tra través vés de adv adverb erbios ios y pro pronomb nombresnegati resnegativos vos:: Mba'eve: nada. Avave o mavave: nadie, ni ninguno. Ne'ĩrã: todavía no no. - Mávapiko ou........................................... ¿Quién viene? - Avave..................................................... Nadie. - Mba'épiko ere.........................................¿Qué decís? - Mba'eve.................................................Nada.
111
12
MBO'EPY PAKÕIHA
Guaraní Comunicativo en la Función Pública
Che táva
9. Ñam Ñamboha bohasa sa ysaj ysaja a mbo mbotové tovépe pe ko' ko'ã ã ñe' ñe'ẽape ẽapesã. sã. Che
aguapy...................................... añani.......................................
Nde
reguapy.....................................
Ha'e
oguapy...................................... oñani.......................................
Ñande
jaguapy..................................... ñañani .....................................
Ore
roguapy.....................................
Peẽ
peguapy.................................... peñani .....................................
Ha'ekuéra
oguapy......................................
reñani......................................
roñani ...................................... Oñani.......................................
10. Jaha Jahaii ñe ñe'ẽ 'ẽjo joaj aju u té térã rã text texto o mb mbyk ykym ymii ja jaip ipor oruh uháp ápe e ko ko'ã 'ã ñe ñe'ẽ 'ẽte teja ja mbotovéva (adverbio de negación): Na Nahá háni niri ri , an anii , mb mba' a'ev eve e , av avav ave e, ne'ĩrã. ................................................................................................................................................................ ................................................................................................................................................................ ................................................................................................................................................................ ................................................................................................................................................................ ................................................................................................................................................................ ................................................................................................................................................................ ................................................................................................................................................................
11. Ja'emi guaraní guaraníme me - No voy a irme tu casa hoy. hoy. ................................................................................................................................................................ - No estamos cansados. ................................................................................................................................................................ - El profesor no vendrá mañana. ................................................................................................................................................................ - Nosotros (1ª persona excluyente) no trabajamos en Asunción.
112
................................................................................................................................................................
Guaraní Comunicativo en la Función Pública
Che táva
12
MBO'EPY PAKÕIHA
12. Mokõ Mokõii mo mokõ kõii ña ñamb mba' a'ap apo o ha ña ñamb mba' a'ep epor oran andu du oj ojup upe, e, av avei ei ñamboh ñam bohovái ovái oño oñopor porandu andu.. Upé Upéii jah jahai. ai. ................................................................................................................................................................ ................................................................................................................................................................ ................................................................................................................................................................ ................................................................................................................................................................ ................................................................................................................................................................ ................................................................................................................................................................
13. Ñam Ñamba' ba'apo apo pyty pytyvõhá võhára ra ndi ndive, ve, jai jaipor poru u ñe' ñe'ẽ ẽ mbo mbotové tovéva. va.
14. Jahaimína peteĩteĩ mba'éichapa jaipota ñande táva. ................................................................................................................................................................ ................................................................................................................................................................ ................................................................................................................................................................ ................................................................................................................................................................ ................................................................................................................................................................
15. Ñañemongetami aty'ípe ha upéi aty guasúpe mba'e bienes ha e k o va v a ' er e r ã t a va v a k ué u é r a oiku oikuaave' aave'ẽ ẽ hag̃ ua ua servicios - p a o r ek tetãyguakuérape. Ñañeporandu orekopápa umíva térãpa nahániri. Avei ñañe ñañemon mongeta geta Esta Estadodo-pa pa mba mba'e 'e oja ojapov pova'er a'erã. ã. Jaha Jahaimi imi umi mba' mba'e e orekova' orek ova'erã erã tava tavakuér kuéra a ñañ ñañemo emonget ngeta a hagu hague. e. ................................................................................................................................................................ ................................................................................................................................................................ ................................................................................................................................................................ ................................................................................................................................................................
113
12
MBO'EPY PAKÕIHA
Guaraní Comunicativo en la Función Pública
Che táva
Ñanemandu'a hagua: ̃ Ñandépa javy'a jahecháramo ojeitypa ka'aguy - Che ndavy'ái ha ambyasy. - Nde nderevy'ái ha rembyasy. - Ha'e ndovy'ái ha ombyasy. - Ñande ndajavy'ái ha ñambyasy. - Ore ndorovy'ái ha rombyasy. - Peẽ ndapevy'ái ha pembyasy. - Ha'ekuéra ndovy'ái ha ombyasy. Ikatúpa roho penendive pene mba'yrúpe - Ikatu, jahápy. - Héẽ, jahapa he'i okyhyjéva. - Neĩ, jahápy. - Nahániri, oreretaitereíma. - Ahániri, peẽ pendepohyieterei. - Tove, peẽ penderetaiterei. Mba'épa orekova'erã tavakuéra oñangareko ha gua ̃ hekópe tetãyguáre - Orekova'erã mburuvicha hekopotĩ ha hapicha rayhúva. - Orekova'erã hospital ikatúva oñangareko opavavére hekópe porã. - Orekova'erã mbo'ehao mitã, mitãrusu ha kaku ka kuaá aápe pe guar ̃ ã. - Orekova'erã electricidad, tape porã ha y ipotĩ ha hesãiva. - Tavakuéra hesãi ha ipotĩva'erã. - Orekova'erã ambueve mba'e yvypóra oikotevẽva hekokatu hag ua. ̃ Mba'éichapa ñande táva - Che táva michĩ katu iporãiterei. - Nde táva katu tuicha ha iky'a. - Itáva tuicha katu hape soropa. - Ñande táva tuicha ha ijyvyra heta. - Ore táva ko'ág̃a hape por ã ha heta óga kakuaa oreko. - Pende táva oreko opa yvypóra remikotevẽ. - Itavakuéra kakuaaitemi ha heta ára reguatava'erã reikuaapa hag ua. ̃ Ñandépa jahayhu ñande táva - Che ahayhu che táva upévare amba'apo hese.
114
- Nde ha'ete nderehayhupáiva nde táva - Ha'e ha'ete ndohayhúiva itáva. - Ñande jahayhu ñande táva, katu nañañeha'ãi hese. - Ore rohayhu ore táva, katu heta jey ore jurúpente. - Peẽ pehayhu pende táva, ha upéva ojekuaa penderehe. - Ha'ekuéra rasa ohayhu itáva omba'apóre hese.
Jaikuaami Paraguái tavarandu
Ñe'ẽnga Ñe'ẽng a mbora mborayhu yhu rehegu rehegua: a: - Kuarahy ha mborayhu ñañandu'ỹre ñanderapy. - Menda ha pombéro na'entéropei osẽ. - Mombyry guivéko jajohayhuve. - Jahayhu porãvako ndaideféctoi. - Amor recaído ha lókro ka'aru ñanembyaise.
Ñe'ẽndy: adverb erbio io de neg negaci ación ón Ahániri: adv
Ta'ãnga:dibujo,foto
Ani, anive: no
Tape:calle
Arandu:culto,culta
pueblo blo Táva: pue
nadie, ni ninguno Avave, mavave: na
Tekoporã: es esta tado do de bi bien enes esta tarr fís físic ica a y mo mora rall
Hapy: que quemar mar
Tekopotĩ : honesti honestidad dad
Hayhu: amar, querer
aprobación ción o desap desaprobaci robación, ón, Tove: aproba
Héẽ: adv adverb erbio io de afir afirmac mación ión
dependiendo depend iendo del contex contexto to
Hesakã: transp transparente arente,, claro
Tupão:iglesia
Ka'aguy: bosque
Veve:volar
Kakuaa: grande, adulto, crecer
Vy'a: alegría
Kuarahy:sol
árbol, ol, mad madera era Yvyra: árb
Ky'a: sucio, suciedad Mburuvicha: autoridad Mba'apo: trabajar Mba'eve:nada. Mborayhu:amor Mbyasy: pesar, sentir Mbyte:medio Menda:casarse adverb erbio io de neg negaci ación ón Nahániri: adv
Ndaijojahái: inigual inigualable able Ne'ĩrã:todavíano adverb erbio io de afir afirmac mación ión Neĩ : adv
Ñaña:maldad,malo,mala Ñana:yuyo refrán rán,, pro prover verbio bio Ñe'ẽnga: ref
Ñemenda: casami casamiento ento Ñemonde: ves vestirs tirse e duodécimo cimo Pakõiha: duodé
Pohýi: pes pesado ado bander dera a Poyvi: ban
Reta: mucho, mucha Saraki: arisco arisco/a, /a, vivar vivaracho/a acho/a Soro:roto,rota
115
12
MBO'EPY PAKÕIHA
Che táva
ANOTACIONES
116
Guaraní Comunicativo en la Función Pública
MBO'EPY PAAPYHA
3 1
Yvypóra derécho
“Opav “O pavav ave e yv yvypó ypóra ra ou yvy ape ári tek tekosã osã'ỹm 'ỹme e ha pet peteĩc eĩcha ha ide ideréc récho hope. pe...” ..” omoañete
Declaración Universal de los Derechos Humanos, artíc artícul ulo o 1-pe. 1-pe.
Ha añet añeteh ehápe ápe
upéi up éicha cha ha upe upeic icha hava' va'erã erã,, ka katu tu je jeyv yvéra éramo mo Pa Parag raguá uáii ha op opai aite te te tetã tãme me nun nunga ga ko yv yvyy ap ape e ári tapich tap icha a yvyp yvypóra óra ohas ohasa a het hetaic aichag hagua ua ñem ñemboy boyke ke ha oñep oñepyrũ yrũ ide ideréch récho o reh rehe. e.
117
13
MBO'EPY PAAPYHA
Yvypóra derécho
Guaraní Comunicativo en la Función Pública
Jahechami Jahecha mi mba'épa he'i Paraguái Léi Guasu joja reko rehe. Opaite ite oik oikóva óva ko Repú Repúbli blicaca-pe pe Art. 46. Yvypora Yvyporakuéra kuéra peteĩ peteĩchapai chapaiteha teha rehegu rehegua a: Opa peteĩchapánte peteĩch apánte hekok hekokatu atu ha ideréchope. ideréchope. Ndaikatúi Ndaikatúi oñeporomb oñeporombojoavý ojoavývo. vo. Estado Estado ojapóne tekotev tek otevẽva ẽva upé upéich icha a oik oiko o hag̃ ua. eñan ngarekond ondo ojehechava'erãi oñeporombojoja'ỹvara aram moguáicha. Joja'ỹ reheña
Art. 47. Joj Joja a rek reko o añe añete te reh rehegu egua a: Estado omoañe omoañetéva'e téva'erã rã maymav maymavépe: épe: 1) Joj Jojare areko ko jus justici ticia a rov rovake ake;; upe upevar varã ã oip oipe'á e'áne ne umi oha ohapej pejokó okóva; va; 2) Jojare Jojareko ko leikué leikuéra ra rovak rovake; e; 3) Jojareko oike hag̃ ua ua omba'apo tetã re remb mbijijok okuá uáir irõ, õ, ojeike'ỹha ru rupi pi,, vó vóto to re rehe he ae ae,, ikatupyrýma ikatup yrýma guive tembiap tembiaporãme orãme;; ha 4) Jojarekópe ohupyty hag̃ ua ua yvy remimoĩngue, opaite herekopy ijapopyre ha arandukuaa.
Art. 48. Derécho joja kuña ha kuimba'évape g̃uar uar ã rehegua: kuña ha kuimba'e ojoja ideréchope; ideréc hope; oporop oporoporavó oravóvo, vo, ojepor ojeporavóvo avóvo,, oñemomb oñemomba'évo a'évo hekópe hekópe,, mba'er mba'erekopyr ekopyre e ha arandu ara ndukua kuaápe ápe.. Est Estado ado ojap ojapova ova'er 'erã ã tek tekotev otevẽva ẽva upe joja jojarek reko o upé upéva va iña iñañete ñete hag ua, oipe'áv oipe 'ávo o ̃ opaite mba'e ojokóva ijapo ha ombohapévo kuñanguérape oike hag̃ ua ua omba'apo opa mba'épe mba'ép e tetã tuic tuichak hakue ue jav javeve eve..
1. Ñamoñe'ẽ porã Léi Guasu omandáva jojareko rehe. Jajapo porandu hesegua ñaikot ñaikotevẽramo. evẽramo. Ñañe' Ñañe'ẽke ẽke guaraní guaraníme. me.
2. Ñamyesakã opaite ñe'ẽ ndajaikuaáiva guive. Jahai umi ñe'ẽ ñande kuatiahaípe. 3. Ñamoñe'ẽ avei Declaración Universal de los Derechos Humanos vore mbykymi ha ñambohovake mba'eichaitépa oguatahína he'íva pe kuatiápe ha oikóva añetehápe Paraguái ha opaite tetãme ko yvy ape ap e ár ári. i. 118
Guaraní Comunicativo en la Función Pública
Yvypóra derécho
13
MBO'EPY PAAPYHA
4. Ñañ añem emon onge geta ta at aty y gu guas asúp úpe e Pa Para ragu guái ái Lé Léii Gua uasu su he he''ív íva a re rehe he.. Ñañe'ẽ Ñañ e'ẽke ke gua guaraní raníme, me, jep jepéra éramo mo naña nañanesỹ nesỹiri iri gue gueteri teri pype pype..
5. Jahaimi Jahaimi ko' ko'ápe ápe he' he'íva íva Léi Gua Guasu su yvyp yvyporak orakuéra uéra pete peteĩcha ĩchapai paiteha teha rehegua. ................................................................................................................................................................ ................................................................................................................................................................ ................................................................................................................................................................ ................................................................................................................................................................ ................................................................................................................................................................
6. Jahaiaveijojarekoañeterehehe'íva. ................................................................................................................................................................ ................................................................................................................................................................ ................................................................................................................................................................ ................................................................................................................................................................ ................................................................................................................................................................
7. Amo hu'ãme jahai joja kuña ha kuimba'e ndive rehegua omandáva ñand ña nde e Lé Léii Gu Guasu asu.. ................................................................................................................................................................ ................................................................................................................................................................ ................................................................................................................................................................ ................................................................................................................................................................ ................................................................................................................................................................
119
13
MBO'EPY PAAPYHA
Yvypóra derécho
Guaraní Comunicativo en la Función Pública
8. Jaha Jahaii ko ko'á 'ápe pe ña ñane ne re remi mian andu du mb mboh ohap apyv yve e Lé Léii Gu Guas asu u ar artí tícu culo lo rehegua reh egua.. Ñam Ñamboh bohova ovake ke añet añetehá ehápe pe oik oikóva óva reh rehe. e. ................................................................................................................................................................ ................................................................................................................................................................ ................................................................................................................................................................ ................................................................................................................................................................ ................................................................................................................................................................
Jajepy'amongeta hagua u ̃ a Ñemboyke Ñembo yke Parag Paraguáipe uáipe Ñane retãme ningo ko'á gã tuic tuicha ha jap japayv ayve, e, ñan ñanes esãsove ha ñañe'ẽve avei; ymavémi ndaikatúimi ni ñañe'ẽ, ñahendukaséramo ñane remiandu ñañemonambi ha jajegueraha ka'irã ka' irãime, ime, ñañ ñañemo emosẽ sẽ ñan ñane e ret retãgu ãguii ha oĩvo oĩvoíka íkatu tu oje ojejuk jukáva áva ham hamba' ba'e. e. Jep Jepémo émo tuic tuicha ha ñanesãsove, heta ñemboyke gueteri jahasa. Heta mitã'i, mitãkuña'i, mitãkuña guasu ha mitãkar mitã karia' ia'yy ndo ndohói hói mbo' mbo'eha ehaópe ópe imbo imboria riahúg húgui, ui, het heta a mitã ha mitã mitãkuñ kuña a noñ noñe'i e'insk nskriv rivíri íri Reg Registr istro o Civil-p Civ il-pe e ava avave ve ndo ndojep jepy'a y'apýir pýire e hes heseku ekuéra éra,, het heta a mitã oma omano no noñ noñepo epohãn hãnóir óire, e, het heta a sy hyeguasúva omano imembykuévo. Upéichante avei heta tapicha térã tapicha aty ohasa ñemboy ñem boyke, ke, umív umíva a apy apytépe tépe ñan ñanema emandu ndu'ak 'akuaa uaa tapi tapicha cha ore orekóv kóva a dis discap capaci acidad dad,, ñan ñane e pehẽngue indígena, chokokue, kuñanguéra, mitãnguéra, umi tapicha ipirehũva, kuñakarai ui ha karai tuja, minorías sexuales, has ýva hamba'e. Av guag Avei ohasa ñemboyke ndevaíva ̃ ̃ui guarani guara ni ñe'ẽha ñe'ẽharakué rakuéra ra hetã teépe. Ko'ã ñe Ko'ã ñemb mboy oyke ke ni ning ngo o om omby byai ai Pa Para ragu guái ái re reko ko,, om omoma omarã rã ña ñand nde e re reko kove ve,, oh ohap apejo ejoko ko demokrásia, ha ñanembotapykue tetã háicha. Ndaikatumo'ãi Paraguáipe ipyenda mbarete jojareko oĩramo ñemboyke, ndaikatumo'ãi avei ñañakãrapu'ã tetã háicha ndokakuaáiramo joja jo ja par paragu aguájo ájo ha par paragu aguaja ajakué kuéra ra apy apytép tépe, e, he' he'ihá iháich icha a ñan ñande de Léi Guas Guasu. u.
9. Ñamo Ñamoñe ñe'ẽ 'ẽmb mba a ri rire re ko je jepy py'a 'amo mong nget etar arã ã ña ñamy myes esak akã ã ñe ñe'ẽ 'ẽ ndajaikuaáiva ha ñamyasãi ñane remiandu aty guasúpe joja reko rehe. reh e. Jah Jahaim aimii ñan ñane e rem remian iandu. du. ................................................................................................................................................................ ................................................................................................................................................................ ................................................................................................................................................................
120
................................................................................................................................................................
Guaraní Comunicativo en la Función Pública
Yvypóra derécho
13
MBO'EPY PAAPYHA
Jaikuaami Ñamoñe Ñamo ñe'ẽ 'ẽ jey jey tet tetã ã Léi Léi Guas Guasu. u. Pype Pype jah jahec echa ha mbo mboha hapy py ñ ñe' e'ẽ ẽ ojeh ojehai aihũ hũvé véva va:: Joja'ỹ, Ko'ã ñe ñe'ẽ om ombotove pe peteĩ ta tapicha té térã pe peteĩ mb mba'e. ojeporomboj ojepor ombojoja'ỹ oja'ỹ, ojeik ojeike'ỹ e'ỹ. Ko Jahech Jah echahá aháich icha, a, 'ỹ hín hína a ñe'ẽpehẽ ñe'ẽpehẽtai tai upeigu upeigua. a. Esta es una de las las formas formas de negación negación,, conten con tenido ido que hemo hemoss des desarr arrolla ollado do en la lecc lección ión ant anteri erior or.. Koñe'ẽp Koñe' ẽpeh ehẽt ẽtaikat aikatue uete teii nu nung nga a oj ojep epor oru u ñe ñe'ẽ 'ẽri rire regu gua a rehe ('ỹreh rehe)ha e)ha re ( 'ỹre)ndi re)ndive ve..
Techapyrã: Apyta che che komputadora' komputadora'ỹre. Opyta sãmbyhy sãmbyhyhara' hara'ỹre Ndaigustoi Ndaigus toi viru' viru'ỹre. Ndavy' Nda vy'ái ái nde ndereh rehe e'ỹ.
rehe ohoha 'ỹ mboyve térã rire. Jahechakuaa re ha re Techapyrã: Apyta nderehe'ỹ . A Apy pyta ta nd nde' e'ỹre . Ndapyta Ndap ytasé séii ch che e sy sy''ỹre. Ndapytaséi che sy rehe'ỹ. Ñe'ẽpe Ñe' ẽpehẽta hẽtaii va ndi ndive ve oja ojapo po ter tero o pet peteĩ eĩ ñe' ñe'ẽtév ẽtévagu agui.i.
Techapyrã: Estado ha maym Estado mayma a tetã tetãygu ygua a ñaña ñañanga ngarek rekova ova'er 'erã ã ohec ohecha' ha'ỹva reh rehe. e. Estado Esta do ha maym mayma a tetã tetãygu ygua a ñañ ñañang angare arekov kova'e a'erã rã hes hesãi' ãi'ỹva reh rehe. e. Estado Esta do ha maym mayma a tetã tetãygu ygua a ñaña ñañanga ngarek rekova ova'er 'erã ã ogua oguata' ta'ỹva reh rehe. e. Estado ha mayma tetãygu tetãygua a ñañang ñañangareko arekova'er va'erã ã mitã isy ha ituva'ỹva rehe.
10. Ñañe Ñañemo mong ngeta eta mo mokõ kõii mo mokõi kõi mb mba' a'e e oj ojej ejap apo' o'ỹv ỹva a ña ñane ne ret retãm ãme e ha tekotevẽtereíva oñemoañete, ik ikat atu u ha hag g̃ uáicha jahupyty tekojoja teete. Upéi jahai iguýpe. Jaiporúke hekópe 'ỹ , rehe'ỹ ha 'ỹre . ................................................................................................................................................................ ................................................................................................................................................................ ................................................................................................................................................................ ................................................................................................................................................................
121
13
MBO'EPY PAAPYHA
Yvypóra derécho
Guaraní Comunicativo en la Función Pública
Ñanemandu'a hagua: ̃ Mba'éichapa ñande japyta ko'ága ̃ - Che apyta apyka'ỹre. - Nde repyta oga'ỹre. - Ha'e opyta hymba kavaju'ỹre. - Ñande japyta ñande pelota'ỹre. - Ore ropyta ministro'ỹre. - Peẽ pepyta mbo'ehao'ỹre. - Ha'ekuéra opyta yvy'ỹre. Máva rehe'ỹpa japyta ñande - Che apyta ndereheỹ. - Nde repyta cherehe'ỹ. - Ha'e opyta ñanderehe'ỹ. - Ñande japyta hese'ỹ. - Ore ropyta penderehe'ỹ. - Peẽ pepyta orerehe'ỹ. - Ha'ekuéra opyta iñirũnguéra rehe'ỹ. Mávaguipa ñande ñanepore' ỹ - Che chepore'ỹ justicia-gui. - Nde nepore'ỹ jojarekógui. - Ha'e ipore'ỹ tekoporãgui. - Ñande ñanepore'ỹ tekojojágui - Ore orepore'ỹ ore deréchogui. - Peẽ penepore'ỹ yvýgui. - Ha'ekuéra ipore'ỹ tekokatúgui. Mávarepa ñañangareko porãveva'erã - Che añanga añangareko reko porãveva' porãveva'erã erã che rapicháre. - Nde reñangareko porãveva'erã ohendu'ỹva rehe. - Ha'e oñangareko porãveva'erã ohecha'ỹva rehe. - Ñande ñañangareko porãveva'erã oguata'ỹva rehe. - Ore roñangareko porãveva'erã karai tuja rehe. - Peẽ peñangareko porãveva'erã kuñarai g̃uaig̃ ui ui rehe. - Ha'ekuéra oñongareko porãveva'erã hesãi'ỹva rehe. Léi Guasúpa ome'ẽ ñandéve derécho japoromboykévo - Chéve nome'ẽi derécho aporomboykévo. - Ndéve nome'ẽi derécho
122
reporomboykévo. - Chupe nome'ẽi derécho oporomboykévo. - Ñandéve nome'ẽi derécho japoromboykévo. - Oréve nome'ẽi derécho roporomboykévo. - Peẽme nome'ẽi derécho peporomboykévo. - Chupekuéra nome'ẽi derécho oporomboykévo.
Léi Guasúpa mba'e he'i joja kuña ha kuimba'e ndive rehe - Kuña ha kuimba'e ojoja ideréchope oporoporavóvo. - Kuña ha kuimba'e ojoja ideréchope ojeporavóvo. - Kuña ha kuimba'e ojoja ideréchope oñemomba'évo chupekuéra hekópe. - Kuña ha kuimba ojoja ideréchope mba'erekopyre ha arandukuaápe. Léi Guasúpa mba'e he'i joja reko añete rehe - Estado omoañetéva'erã maymavépe jojareko justicia rovake. - Estado omoañetéva'erã maymavépe jojareko leikuéra rovake. - Estado omoañetéva'erã maymavépe jojareko oike h aua ̃ g omba'apo tet ã rembijokuáirõ. - Estado omoañetéva'erã maymavépe jojarekópe ohupity hag ua ̃ yvy remimoĩngue.
Ñe'ẽndy: cultur tura a Arandukuaa: cul
Peteĩchapánte:iguales
Cherehe'ỹ:sinmí
Pohãno: med medicar icar
Chokokue: agricu agricultor ltor
Poravo: ele elegir gir
preven venir ir Hapejoko: pre
ausenc encia ia Pore'ỹ: aus
Hekokatu: dig dignid nidad ad
Pyenda:base
Herekopy: ten tenenc encia ia
Rembijokuái: env enviad iado, o, man mandad dado o
Hese'ỹ:sinél,sinella
Rovake:ante,enfrentede
Hese'ỹmenguéra:sinellos,sinellas
Sãmbyhyhára: direct director/a, or/a, conduc conductor/a tor/a
Hyeguasúva: embara embarazada zada
liberta rtad d Sãso: libe
Ijapopyre:hecho,cosahecha
semeja ejante, nte, per person sona a Tapicha: sem
Joja'ỹ: inequid inequidad, ad, desigu desigualdad aldad
Tekojoja:igualdad
Jojareko: igu igualda aldad d
liberta rtad d Tekosã'ỹ: libe
Ka'irãi:cárcel
necesa esario rio Tekotevẽva: lo nec
LéiGua Léi Guasu su: Constit Constitución ución Nacion Nacional al
Yvyremimoĩngue Yvy remimoĩngue: natura naturaleza leza
Léi:ley
person sona, a, hab habita itante nte Yvypóra: per
Mano:muerto,muerta
'ỹ: suji sujijo jo de neg negaci ación ón
Maymave: tod todos, os, tod todas as
'ỹre,'ỹreh 'ỹre, 'ỹrehe e:sin
riquez ueza a mate materia riall Mba'erekopyre: riq
Mbohape: encamin encaminar ar Mboriahu: pob pobre, re, pob pobrez reza a ensuciar ar,, viciar viciar,, corro corromper mper Momarã: ensuci
Ñanderehe'ỹ: sin nos nosotr otros, os, sin nos nosotr otras as Ñangareko: cui cuidar dar Nderehe'ỹ:sinti Ñemonambi:tomarpreso Ñemboyke: discr discriminaci iminación ón ciego, go, cie ciega ga Ohecha'ỹva: cie
Ohendu'ỹva: sordo,sorda Opavave:todos,todas nosotr otros, os, sin nos nosotr otras as Orerehe'ỹ: sin nos
Paapyha: decimot decimotercer ercero, o, decimo decimotercer tercera a despertarse, tarse, concie concienciars nciarse e Páy: desper remove overr, qui quitar tar Pe'a: rem
Penderehe'ỹ: si sin n us uste tede dess
123
13
MBO'EPY PAAPYHA
Yvypóra derécho
ANOTACIONES
124
Guaraní Comunicativo en la Función Pública
MBO'EPY PARUNDYHA
4 1
Mymbakuéra
Vaka ome'ẽ kamby, guéi omongu'e kárro Kure ome'ẽ ho'o ha ñandy. Kavara ome'ẽ so'o ha kamby Ovecha ome'ẽ ho'o ha hague. Ryguasu ome'ẽ ho'o ha hupi'a hupi'a.. Avei oĩ jagua oñangarekóva ógare ha mbarakaja omuñáva anguja.
125
14
MBO'EPY PARUNDYHA
Mymbakuéra
Guaraní Comunicativo en la Función Pública
1. Ñamo Ñamoñe ñe'ẽ 'ẽ ko te text xto o ha ña ñamy myes esak akã ã oĩ oĩra ramo mo ñe ñe'ẽ 'ẽ ja jaik ikua uaa' a'ỹv ỹva. a. Jajesareko ta'ãngáre ha ñamombe'u jahecháva. Upéi jahai mba'e mymb my mbáp ápa a oĩ py pype pe ha mb mba' a'éi éich chapa apa hi hiku kuái ái.. ................................................................................................................................................................ ................................................................................................................................................................ ................................................................................................................................................................ ................................................................................................................................................................
2. Ñaikũmby porã rire, jahai mba'épa ojapo térã ome'ẽ ñandéve ko'ã mymba, mym ba, text texto o he' he'ihá iháich icha. a. ome'ẽ kamby - Vaka:..................................................................................................................................................... - Guéi:..................................................................................................................................................... - Kure:..................................................................................................................................................... - Kavara:.................................................................................................................................................. - Ovecha:................................................................................................................................................. - Ryguasu:............................................................................................................................................... - Jagua:................................................................................................................................................... - Mbarakaja:............................................................................................................................................
3. Jaikua Jaikuaam amii my mymb mba a og ogapý apýpe pe oj ojeg eguer uereko ekové véva va ha mb mba' a'épa épa oj ojap apo o hikuái. - Jagua oñarõ. - Mbarakaja omiáũ. - Ryguasu okokore. - Gállo otokoro'o. - Tóro omburea. - Guéi ha vaka oñamindu'u. - Ype ojahu. - Gua'a oñe'ẽ. - Tapiti oñemohãimbiti.
126
Guaraní Comunicativo en la Función Pública
Mymbakuéra
14
MBO'EPY PARUNDYHA
4. Jahai mymba hetavéva ñane retãme réra ha ja'e mba'épa ojapo hikuái. ................................................................................................................................................................ ................................................................................................................................................................ ................................................................................................................................................................
Jaikuaami mymbakuéra: Jaguarete: jaguar
Leõ: león
Aguara: zorro
Mborevi: tapir
Kavara: cabra
Ovecha: oveja
Guasu: venado
Mburika: mulo/a
Kavaju: caballo
Tuku: langosta
Mykurẽ: comadreja
Kururu: sapo
Mbói: serpiente
Teju: lagarto
Teju guasu: iguana
Jatyta: caracol
Mbyju'i: golondrina
Korochire: zorzal
Mainumby: colibrí
Yryvu: cuervo
Pira: pez
Tahýi: hormiga
Pykasu: paloma
Ñakyrã: cigarra
Kyju: grillo
Panambi: mariposa
mosquito o Ñati'ũ : mosquit
Mberu: mosca
Muã: luciérnaga
Guyra: pájaro
127
14
MBO'EPY PARUNDYHA
Guaraní Comunicativo en la Función Pública
Mymbakuéra
5. Ñe'ẽ Ñe'ẽry ryru ru ha py pyty tyvõ võhá hára ra ñe ñemo moir irũm ũme e ña ñamb mboj ojoa oaju ju pa papa papy py ru rupi pi mymbak mym bakuéra uéra ha oja ojapóva póva hik hikuái uái,, oho ohoporã porãve ve hái háicha cha hese hesekuér kuéra. a. 1.
Vaka
_____ oñarõ
2.
Gállo
_____ hũ
3.
Korochire
_____ oñe'ẽ
4.
Mbói
_____ oñamindu'u
5.
Yryvu
_____ morotĩ
6.
Ryguasu
_____ otokoro'o
7.
Kavaju
_____ okokore
8.
Guyratĩ
_____ osyryry
9.
Jagua
_____ ikyra
10.
Mbarakaja
_____ opurahéi
11.
Gua'a
_____ iñakuã
12.
Kure
_____ ongyryry
6. Ja' Ja'emi emi mba mba'éi 'éichap chapa a térã mba mba'ép 'épa a oja ojapoku pokuaa aa ko' ko'ã ã mym mymba ba
128
omonda ryguasu Aguara............................................
Mborevi ...........................................
Jaguarete........................................
Leõ..................................................
Kavara.............................................
Ovecha............................................
Kavaju............ ........................ ....................... ..................... ..........
Mburika............ ........................ ........................ .................... ........
Guasu..............................................
Tuku.................................................
Mykurẽ.............................................
Teju............ ........................... ............................. ....................... .........
Teju guasu.......................................
Kururu............ ........................ ........................ ...................... ..........
Mbói.................................................
Jatyta.............. ............................ ............................ ................... .....
Mbyju'i..............................................
Korochire.........................................
Mainumby........................................
Yryvu...............................................
Pykasu.............................................
Ñakyrã.............................................
Kyju..................................................
Tahýi................ .................................. ................................ ..............
Ñati'ũ................................................
Mberu..............................................
Muã..................................................
Panambi ..........................................
Pira..................................................
Jagua..............................................
Guaraní Comunicativo en la Función Pública
Mymbakuéra
14
MBO'EPY PARUNDYHA
7. Jah Jahai ai oĩ po porã rã (P (P), ), tér térãp ãpa a oĩ va vaii (V (V). ). Oĩ Oĩva vaír íram amo o ja jaha haii mb mba' a'ére érepa. pa. a)Pira oiko ýpe. ( __________ ) ............................................................................................................... ................................................................................................................................................................ ã) Jagua oveve. ( __________ ) ............................................................................................................... ................................................................................................................................................................ ch) Kavaju imbarete. ( __________ ) ....................................................................................................... ................................................................................................................................................................ e)Vaka ome'ẽ kamby. ( __________ ) ....................................................................................................... ................................................................................................................................................................ ẽ) Kururu oñarõ. ( __________ ) .............................................................................................................. ................................................................................................................................................................ g) Korochire opurahéi porã. ( __________ ) ............................................................................................. ................................................................................................................................................................ g̃) Kavara ombo'a. ( __________ ) ........................................................................................................... ................................................................................................................................................................ H) Mbarakaja okambu michĩme. ( __________ ) ...................................................................................... ................................................................................................................................................................ ĩ ) Jaguarete oiko ógape. ( __________ ) ................................................................................................. ................................................................................................................................................................ i) Pykasu oveve. ( __________ ) .............................................................................................................. ................................................................................................................................................................
8. Ñe'ẽ Ñe'ẽry ryru ru pyt pytyvõ yvõme me ñam ñambo bohér héra a gua guara raní níme me my mymb mba a ja jaik ikua uaasé aséva va guive. ................................................................................................................................................................ ................................................................................................................................................................ ................................................................................................................................................................ ................................................................................................................................................................ ................................................................................................................................................................
129
14
MBO'EPY PARUNDYHA
Mymbakuéra
Guaraní Comunicativo en la Función Pública
9. Ñamb Ñambohy ohysýi sýi my mymb mba a ok okaku akuaáv aáva a is isy y ry ryép épe e (vi (viví vípar paros os)) ha os osẽva ẽva tupi'águi tupi'á gui (ovípar (ovíparos). os). Okakuaáva isy ryépe: ................................................................................................................................................................ ................................................................................................................................................................ Osẽva tupi'águi: ................................................................................................................................................................ ................................................................................................................................................................
10. Ñambohysýi mymba okarúva ka'avo rehe (hervívoro), so'o rehe (carnív (car nívoro oro)) térã opa mba mba'e 'e rehe (om (omnívo nívoro) ro).. Okarúva ka'avo rehe: ................................................................................................................................................................ ................................................................................................................................................................ Okarúva so'o rehe: ................................................................................................................................................................ ................................................................................................................................................................ Ho'úva opa mba'e: ................................................................................................................................................................ ................................................................................................................................................................
11. Ñam Ñambohe boheram ramii ko' ko'ã ã mym mymba ba
130
Guaraní Comunicativo en la Función Pública
Mymbakuéra
14
MBO'EPY PARUNDYHA
Jaikuaami hag̃ua Volvemos al texto inicial. Observamos en él las partículas puestas de relieve. Las mismas estable est ablecen cen rel relaci ación ón entr entre e una pro propos posici ición ón adj adjetiv etiva a y el res resto to de la ora oració ción. n. Las proposiciones proposiciones adjetivas adjetivas5 son proposiciones proposiciones subordinadas subordinadas que cumplen en la oración una función adjetiva, o sea la de modificador directo del sustantivo. En guaraní hay dos partículas que cumplen la misma función que el pronombre relativo castellano y son VA (áto (á tona na)) y HA (t (tón ónic ica) a).. Estas Estas part partíc ícula ulass se posp pospon onen en a modo modo de sufi sufijos jos al al verbo verbo de la proposición adjetiva. La elección depende de la función sintáctica que desempeña en la prop pr opos osici ición ón ad adje jetiv tiva: a: VA pa para ra su suje jeto to u ob obje jeto to dir direc ecto to y HA pa para ra lasdemá lasdemáss fun funci cion ones es.. Tanto VA como HA varía ían n de ti tie emp mpo o.
Funciones de sujeto
Funciones de objeto indirecto
Tiempo
u objeto directo
y circunstanciales
Presente
Va
Ha
Pasado
Va'ekue
Hague
Futuro
Va'erã
Harã, hag̃ua ua
Techapyrã: Uso Us o de VA co como mo su suje jeto to de la pr prop opos osici ición ón ad adjet jetiv iva: a: Aveioĩja ioĩjag gua oñangarevkaó ógare. Ha mb m barakaja om omuñáva anguja. Jagua oñ oñarõva ndoporosu'úi. Pe m ititã oh o hova'ekue nde ró rógape ch c he ra r a'y. Aipotape apetteĩta ĩtap pichach ache epytyvvaõ'erã .
Tambiénes nesttáelpe áelperqrruoe cuidalaca alacassa. Y el el ga g ato que persigue al a l ra ratón. Perro que ladra no no mu muerde. El n iñ iño que fue a tu ca c asa es e s m i hi hijo. Necesitoun ounape aperrsoq nu a e meay eayu ude.
Uso Us o de VA co como mo ob objet jeto o dir direc ecto to de la pr prop opos osic iciónadje iónadjetiv tiva: a: Pe ku kuña re rehayhúva imarãngatu. Pe ku kuña re rehayvuva'ekue imarangatu. Pe t em embiapo re rejapova'erã ipohýi. Tembi'u re re'úva heterei.
La mu mujer a quien amás es es bo bondadosa. La mu mujer a quien amabas er era bo bondadosa. El t ra rabajo que debes re r ealizar es e s pe p esado. La co comida que comes es es mu muy sa sabrosa.
Usode HA Ahase nde reimheá pe. Pe apyka nde reguapyha che mba'e. Amb mba a'apo nde remba'apohagué pe. Ko mitã nepytyvõharã.
5
Deseo air donde vos estás. Esa silla donde estás sentada es mía. Trabajo donde vos trabajabas. Esta criatura será tu sostén (será quien te ayudarà)
Gramática Guaraní. Presbítero José Valentín Ayala. Edición del Ministerio de Cultura y Educación de la Nación, República Argentina, 1996. Pág. 370.
131
14
MBO'EPY PARUNDYHA
Guaraní Comunicativo en la Función Pública
Mymbakuéra
ua cumplen función locativa, es decir, En la mayoría de los casos ha, hague, harã y hag̃ua señalan señala n lugar lugar.. Ñande Ñand e ja jahá háta ta ha ha'e 'eku kuér éra a oh ohot ota ahápe pe.. Ñand Ña nde e ja jahá háta ta ha ha'e 'eku kuér éra a oh oho ohaguépe pe.. Ñand Ña nde e ja jahá háta ta ha ha'e 'eku kuér éra a oh ohot ota ahaguépe pe..
uáme. Ñande jaháta ñamba'apohag̃uá
Noso No sotr tros os va vamo moss a ir a do dond nde e el ello loss ir irán án.. Nosotr Noso tro os va vamo moss a ir a do dond nde e el ello loss fueron. Noso No sotr tros os va vamo moss a ir a da do dond nde e el ello loss iban a irse. Nosotros vamos a ir a donde Trabajaremos.
Tan anto to va co como mo ha ti tien enen en ti tiem empo po::
Va: presente Va'ekue: pasado Va'erãngue : pasado frustrativo Va'erã: futuro
Ha: presente Hára: presente Hare: pasado Harã: futuro
12. Ja' Ja'emi emi guar guaraní aníme me ko' ko'ã ã ñe' ñe'ẽjoa ẽjoajue jueta. ta. - La ciudadad a la cual vas a viajar es muy hermosa. hermosa. ................................................................................................................................................................ - El árbol que está en mi patio me prodiga mucha sombra. sombra. ................................................................................................................................................................ - Tu hijo a quien tanto amás te trae muchos regalos. ................................................................................................................................................................ - Necesito una persona que me diga la verda verdad. d. ................................................................................................................................................................ - El ómnibus en que estás viajando tiene averías. ................................................................................................................................................................ - El libro que te di es muy interesante. interesante. ................................................................................................................................................................ - La computadora que quiero es muy cara. ................................................................................................................................................................
13. Ñañemongeta aty'i ha aty guasúpe jaiporúvo posposición adjetiva ñame'ẽ ñam e'ẽram ramóva. óva. Upé Upéii jah jahai ai pete peteĩĩ hai haipyvo pyvo jai jaipor poruháp uhápe e umi ñe' ñe'ẽ. ẽ. ................................................................................................................................................................ ................................................................................................................................................................
132
Guaraní Comunicativo en la Función Pública
Mymbakuéra
14
MBO'EPY PARUNDYHA
Ñanemandu'a hagua: ̃ Mávapiko amo oúva - Amóva ningo karai José ra'y ypykue. - Amóva hína ku karai ouva'ekue ñane rendápe kuehe pyhareve. - Amo oúva ningo karai Tetã Mburuvicha. - Che ndaikuaái chupe. - Amóva ningo ministra. - Amóva ningo kuñakarai pytagua ouvahína ñane rendápe. Moõpa jaháta ko aretépe - Che aháta che ru oikohápe. oikohápe. - Nde rehóta nde sy oikohápe. - Ha'e ohóta yma oiko haguépe. - Ñande jaháta javatahápe ko'ẽrõite. - Ore rohóta ore sy ha túva oiko haguépe. - Peẽ pehóta pendevy'ahápe. - Ha'ekuéra ohóta ñemuhápe. Mba'e mymbápa ñandegustavéva ha mba'érepa - Chéve chegustave jagua, akóinte chemoirũre. - Ndéve hi'ã chéve ndegustave mbarakaja akóinte oĩva nde jyva ári. ári. - Chupe ogustave vaka, ome'ẽva kamby hogayguápe. - Ñandéve ñandegustave kure ho'okue hetereíre. - Oréve oregustave guyra iporãitereíre. - Peẽme pendegustave kavaju, peiporúre peho hag̃ua ua ágotyo pégotyo. - Chupekuéra ogustave ryguasu katuínte ome'ẽre hupi'a hetéva. Mba'éichapa héra tapicha o ĩva ñane ndive ko'ág̃a - Chendive oĩva héra Cinthia. - Nendive oĩva héra Antonio Antonio.. - Hendive oĩva ndaikuaái mba'éichapa héra. - Ñanendive oĩva héra Raúl, Andrea ha Josefina. - Orendive oĩva héra Fernando, Ani ha Kame (Carmen). - Penendive oĩva héra Laku (De la Cruz), Lisandro ha Brisa - Hendivekuéra oĩva héra Zunilda, Patricia ha Peru (Pedro).
Mba'éichapa héra ysyry jaha haguépe jajahu - Che aha hague ajahu héra Ytũ. - Nde reho hague rejahu héra Apu'a'i. - Ha'e oho hague ojahu héra Chololo. - Ñande jaha hague jajahu héra Salto Cristal. - Ore roho hague rojahu héra Aguaray. - Peẽ peho hague pejahu héra Remansito. - Ha'ekuéra oho hague ojahu héra Dos Ambientes. Mba'éichapa héra táva ñande jahataha - Che ahataha héra San Joaquín. - Nde rehotaha héra Paraguari. - Ha'e ohotaha héra Río Verde. - Ñande jahataha héra Limoy. - Ore rohotaha héra Emboscada. - Peẽ pehotaha héra Fuerte Olimpo. - Ha'ekuéra ohotaha héra Belén. Jaikuaami Paraguái tavarandu:
- Hovatavy lopérro he'i mbarakaja iko'ẽrõ póste akã ári. - Adiómante mi calandria he'i pitogue ra'y ovendeva'ekue. - Adio múndo he'i ju'i ojepoírõ pósope. - De lúho he'i jagua ho'úrõ fidéo. fidéo. - Ijetu'u jetira he'i jagua ho'úrõ chíkle. - Ñañeorganisána he'i jagua'i. - Nderehénte aime he'i jatevu. - Hay tiempo para llorar he'i karãu. - Ñanrreda he'i ñandu.
133
Ñe'ẽndy: Aguara: zorro
Mbyju'i: golondrina
Akuã: veloz
Morotĩ : blanco
Anguja: ratón
Muã: luciérnaga
Gotyo: hacia
Mykurẽ: comadreja
Gua'a: guacamayo
Mymba: animal doméstico
Guasu: venado
Ngyryry: rugir
Guéi: buey
Ñakyrã: cigarra
Guyra: pájaro
Ñamindu'u: rumiar
Guyratĩ : garza blanca
Ñandu: araña, ñandú.
Haipyvo: párrafo
Ñandy: grasa
Jagua: perro
Ñangareko: cuidar
Jaguarete: jaguar
Ñarõ: bravo, ladrar
Jahu: bañarse
Ñati'ũ: mosqui mosquito to
Jatevu: garrapata
Ovecha: oveja
Jatyta: caracol
Panambi: mariposa
Kamby: leche
Papapy: número
Karãu: ibis
Parundyha: decimocuarta
Kavaju: caballo
Pira: pez, pescad pescado o
Kavara: cabra
Purahéi: cantar, canto
Kokore: cacareo, cacarear
Pykasu: paloma torcaza
Korochire: zorzal
Ra'y ypykue: hijo mayor (del varón)
Kure: cerdo
Ryguasu: gallina
Kururu: sapo
Tahýi: hormiga
Kyju: grillo
Tapiti: liebre
Kyra: gordo, gorda
Teju Tej u guasu: iguana
Leõ: león
Teju: lagarto
Mainumby: colibrí
Tokoro'o: canto canto del gallo gallo
Mbarakaja: gato
Tuku: langosta
Mberu: mosca
Tupi'a: huevo
Mbói: serpiente, víbora
Vaka: vaca
Mbojoaju: unir
Ype: pato
Mborevi: tapir
Yryvu: cuervo
Mburea: mugir, bramar Mburika: mulo
134
Guaraní Comunicativo en la Función Pública
Mymbakuéra
14
MBO'EPY PARUNDYHA
ANOTACIONES
135
14
MBO'EPY PARUNDYHA
Mymbakuéra
ANOTACIONES
136
Guaraní Comunicativo en la Función Pública
JOAPY PETEĨHA
1
Ñe'epukuaa: fonología
La fon fonolo ologí gíaa : Es la parte de la gramática que enseña a pronunciar y escribir corre cor recta ctamen mente te los fon fonema emas, s, síl sílab abas as y pal palabr abras as de un idi idioma oma.. Es la ci cien enci cia a de lo loss so soni nido doss de la le leng ngua ua.. In Inve vest stig iga a la lass di dife fere renc ncia iass fó fóni nica cass qu que e están asociadas a diferencias de significación y las reglas que pueden combinars combi narse e para paraforma formarr pala palabras bras.. 137
1
JOAPY PETEĨHA
Ñe'epukuaa: fonología
Guaraní Comunicativo en la Función Pública
Fonemas: Son las más pequeñas unidades fonológicas de la lengua dada. Constituyen marcas distintivas de las formas for mas de las pal palabr abras. as. Su can cantid tidad ad es limi limitad tada a en cad cada a idio idioma. ma.
Grafemas: Es la let letra ra o si sign gno o co con n el cu cual al se re repr pres esen enta tan n losfon losfonem emas as..
Guaraní achegety (Alfabeto guarani) El alfabeto guaraní consta de 33 fonemas y de igual cantidad de letras o grafemas. Cada grafema repres rep resent enta a a un solofonem solofonema, a, y cad cada a fon fonema ema se rep repres resent enta a por porun un gra grafem fema. a. No exi existe sten n let letrasmudas rasmudas.. Los gra grafem femas as delAlfa delAlfabet beto o Gua Guaran raníí son son::
a j o y
ã k l õ ỹ
ch e ẽ g g̃ h i ĩ m mb n nd ng nt ñ p r rr s t u ũ v ‘
Jesarekorã: laúlt laúltim ima a le letr tra a '’' re reci cibeel beel no nomb mbrede rede puso o co cons nson onan anteglo teglota tal. l. Umi 33 tai apy apytép tépe e oĩ 12 pu' pu'ae ae (vo (vocal cal)) ha 21 pun pundie die (co (conso nsonan nante) te).. Pu'ae jar Pu'ae jareko eko 6 jur jurugu uguáva áva ha 6 tĩg tĩguáv uáva. a. -Jurruguáva: a, e, i, o, u, y. -Ju - Tĩguáva: ã,ẽ,ĩ,õ,ũ,ỹ. Pu'ae Pu' ae he' he'ise ise ipúv ipúva a ije ijeheg hegui ui tér térã ã ha' ha'eño eño,, ha' ha'e e aén aénte te ipú ipúva, va, oik oikote otevẽ' vẽ'ỹre ỹre amb ambue ue tai reh rehe. e.
138
Pundie kat Pundie katu u jar jareko eko 13 jur jurugu ugua, a, 4 tĩj tĩjuru urugua gua,, ha 4 tĩg tĩgua. ua. - Ju Juruguáva: ch, g, h, j, k, l, p, r, rr rr, s, t, v, '. - Tĩ Tĩjuruguáva: mb, nd, ng, nt. - Tĩ T ĩguáva: g ,̃ m, n, ñ.
Guaraní Comunicativo en la Función Pública
Ñe'epukuaa: fonología
1
JOAPY PETEĨHA
Pundie he'ise he'ise ipúva ambue ambue ndive. Pe ambuehína ambuehína pu'a pu'ae ha'e oikotevẽva oikotevẽva ipu hagua. ̃ Herakuéra ja'e hag̃ua ñambojoajuva'erã hesekuéra pu'ae “e”. Aipórõ ja'e hagua ũ a pun pundiek diekuér uéra a rér réra a jaja jajapót póta a péi péicha cha:: che , ge, g̃e, h e, j e, ke, l e, m e, m be , ne, nd nde, ng n ge, nt n te, ñ e, p e, r e, rr rr e, s e, t e, v e. Puso hé h éra te t eevoi. Ojehechaháicha, puso ha'e avei peteĩ pundie. Ko tai ojeporu mokõi pu'ae pa'ũme ha máramo ndojepo ndo jeporuv ruva'e a'erãi rãi mok mokõi õi pun pundie die pa' pa'ũmetérã ũmetérã pet peteĩ eĩ pu' pu'ae ae ha pun pundie die pa' pa'ũme ũme..
Techapyrã: Ka'i, kái Mbo'i, mbói, mboi Ku'a, kua Puso jeporu porã tuicha mba'eterei guaraníme; ko taipu (fonema) omomabue ñe'ẽ he'iséva. Peteĩ mba'e he'ise mbo'i (pedazar,pa ,parrtir ir)), mbói (víbora) ỹrõ mboi (desvestir ir)). Guaraníme avei jareko pundie ohóva oñondive ha máramo ojepe'akuaa'ỹva ojuehegui ha'ére peteĩ taipuañ uañó ónte,um ,umííva herapu apun ndiekõi (digrama): ch, mb, nd, ng, nt, rr .
Techapyrã: ché-ve -ve Chéve: ché
Mberu: mbe mbe-ru -ru Pundie:pu-ndie Marãngatu: ma-rã ma-rã-nga-nga-tu tu Ha'énte: ha-'é ha-'é-nte -nte Karr áu:ka-rráu
Ambueve maran Ambueve marandu: du: Los sonidos sonidos ca, que, qui, co, co, cu del castellano castellano en guaraní guaraní se escriben escriben con la K : ka, ke, ki, ko, ku, ku, ky. ky. Ejemplo: Kavaju, kesu, kiveve, kokue, kure, kygua. Los sonidos sonidos ba, be, bi, bi, bo, bu del del castellano castellano en guaraní guaraní se escriben escriben la V (labio dental) dental):: va, ve, vi, vi, vo, vu,, vy vu vy.. Ejemplo: Vak aka, a, ov ovev eve, e, vi viru ru,, vo vosa sa,, ov ovu, u, vý výro ro.. Los sonidos sonidos za, ce, ci, zo, zu del castella castellano no en guaraní se escribe escriben n con la S : sa, se, si, so, su, sy. sy. Ejemplo: Sapatu, Sepi, so'o, sunu, syva. Los sonidos sonidos ja, je, ji, jo, jo, ju del castell castellano ano se escribe escriben n con la H . Ejemplo: Hasy, he'i, hi'áva, ho'u, hu'u, hy'a. Los sonidos sonidos ya, ye, yi, yo, yu del castella castellano no en guaraní es escribe escriben n con la J . Ejemplo: Jatevu, jeguaka, jeguaka, ijita, ijita, joja, juhu, jyva. jyva.
139
1
JOAPY PETEĨHA
Guaraní Comunicativo en la Función Pública
Ñe'epukuaa: fonología
Guarani ha castellano achegety ñembohovakepyre ñembohovakepyre 6 E S P A Ñ O L
B C D F LL Q X Z W A CH E G H
I
J K L M
N Ñ O P R S T U V Y Ã Ẽ G̃ I MBND NG NT Õ RR U Ỹ
G U A R A N I
‘
-Losgrafemas delaprimeralíneanoexistenenguaraní. - Lo Loss de la se segu gund nda a y te terc rcer era a so son n co comu mune nes, s, pe pero ro ch, h, j, y re repr pres esen enta tan n fo fone nema mass dis disti tint ntos os.. - Lo Loss de la cu cuar arta ta y qu quint inta a lílíne neas as no ex exist isten en en el es espa paño ñoll co comofone mofonema mas. s. La rr no in inte tegr gra a el al alfa fabe beto to español. - Par Para a sus 24 fon fonema emass el cas castel tellanoutiliz lanoutiliza a 28 gra grafem femas, as, sig signos nos o let letras ras.. - Par Para a rep repres resent entar ar sus 33 fon fonema emass el gua guaran raníí uti utiliza33 liza33 gra grafem femas. as.
Acentuaciónguara Acentuación guaraní ní prosódico ico y ortogr ortográfico áfico. El prosódico En guaraní, como en el castellano, existen dos tipos de acento: prosód es cuando se carga la voz en una determinada vocal pero no se pinta o grafica. El ortográfico es el acentopintadootilde. Recordemosqueelacentoeslamayorfuerzaconquesepronunciaunasílabaovocaldelapalabra.En guar gu aran aní, í, a dif difer eren enci cia a de dell ca cast stel ellan lano, o, se ac acen entú túa a la vo voca call y no la sí síla laba ba.. La vo voca call ac acen entu tuad ada a se de deno nomi mina na vocal voc al tón tónica ica y la no ace acentu ntuada ada,, áto átona. na. En gu guar aran aníí se pi pint nta a el ac acen ento to cu cuan ando do la vo voca call tó tóni nica ca no es la vo voca call fi fina nall de la pa pala labr bra: a: óga , amóva , si es es la la fifinal, po por en ende, no no se se lo lo pi pinta: karai, yvyra , mesa. máramo; si
Marca de nas Marca nasali alidad dad En guaraní, como ya hemos visto, existen grafemas orales y nasales. En las vocales la nasalidad es expresada expres ada a través de la marc marca a de nasali nasalidad dad (~). Las vocales vocales nasales que forman forman sílaba con una conson con sonant ante e nas nasal al pie pierde rden n la mar marca ca de nas nasalid alidad,puestoque ad,puestoque la con conson sonant ante e nas nasal al ya las nas nasaliz aliza. a. Techapyrã: Pete Pe teĩ, te tettyma, mokõi,po i,porr ã, peẽ, ma marr ãng ngat atu,ko u,ko'' ãva va,, akã, okẽ, py pytt ã, okẽre, re, hu hu'' ũ, tupã.
Jesarekorã: - En tetyma,la a perdió lama lamarrca de nasalilid dad, puesto que lam ya la nasalilizza. -Elusodelpusoesdesumaimportancia,dadoqueproducecambiosemántico.Noeslomismookẽ (pue (p uert rta)que a)que oke (d (due uerm rme e él/ él/ell ella) a),, py pyttã (r (roj ojo) o) qu que e py pytta (t (tal alón ón),hu' ),hu'ũ (b (blan lando do)) qu que e hu hu''u (t (tos os),tup ),tupã (D (Dio ios) s) que tupa (ca (cama) ma).. - La ma marc rca a de na nasa salid lidad ad sie siemp mpre re se pi pint nta,sin a,sin im impo port rtar ar su ub ubic icac ació ión n en la lass pa pala labr bras as.. Pet Pete e ĩ , ko ko''ã va va,, Marãngatu ngatu..
140
6
Oñenohẽ Avañe'ẽ , Tadeo Zarratea ha Feliciano Acosta aranduka, hogue 39 gui.
JOAPY MOKÕIHA
2
Purahéi
Ñe'ẽpoty jaikuaa, japurahéi ha ñamokyre'ỹ hag̃ua ua ñane rembiapo 141
2
JOAPY MOKÕIHA
Guaraní Comunicativo en la Función Pública
Purahéi
1. Japuraheimi hag̃ua: ua:
Taheñói jevy ñane mba'e (Ana Barreto ha Cayo Fretes)
Tovéna Tupã tachepytyvõ Ha'emi hag̃ua ua che py'arasy Ymaite guivéma añandu Heta ára nachemongevéi Ipohýigui ndaikatúi amoñemi. Ymave guaréicha jaikomi jey Ñane ñe'ẽtépe ñañemongeta Mba'éreiko la ñamboyke Umi ñande ypykue pypore Néina lo mitã ñañomoirũmba Taheñoi jey ñane mba'e. Jahayhuve ñane retã Ha'eichaitéva ndahetái Tetã ambue maymávagui iporãve Yvytu pópe jaheja ñane ñe'ẽ Tomyasãi, tomosarambi Tojekuaa opa rupiete.
142
Guaraní Comunicativo en la Función Pública
Purahéi
2
JOAPY MOKÕIHA
2. Japuraheimi hag̃ua: ua:
Ñemitỹ
(Carlos Federico Abente)
Jahypýi ko yvy tome'ẽ hi'a Ñamboapy ko sapukái Yvytu vevére ñahendu iñe'ẽ Ñande kóga purahéi. Ko'ẽ pytãngy, pytãngy, guyraita oñe'ẽ Ndaipóri mba'e mbyasy Kuarahy omimbi, jasy opukavy Oso mboriahu apytĩ. Ñañemitỹ taheñói ko yvy ári tory Tojope kuarahy avatity Tomyasãi mandyju panambi Ñañemitỹ tahory ñande kerayvoty Toguahẽ ũ ahẽ tetãygua araite Topu'ã Paraguái. Petỹ ha ka'a, manduvi ha yva Maymáva ty'airepy Takuare'ẽndýre mboriahueta Oñopẽ hi'upyrã Topa ñembyahýi joayhu taheñói Topu'ã ñane retã Ñañembyatypa ha jasapukái Vy'ápe che retãygua. A cultivar, que renazca en la tierra el amor Que maduren las mieses al sol Que haya campos de blanco algodón. A cultivar, que en los sueños florezca el ideal, Que haya el día de la redención Elevar la nación. 143
2
JOAPY MOKÕIHA
Guaraní Comunicativo en la Función Pública
Purahéi
3. Japuraheimi hag̃ua: ua:
Che Symi Porã
(Mauricio Cardozo Ocampo)
Rohechaga'u che symi porã Ha ku mombyry chehegui reime Reikuaanga'u py'atarova Nachemongevéi ymaite guive Ñemokunu'ũ hykupa voíva Roheja guive chomotyre'ỹ Hi'ã che pepo aveve aha nde Ypýp pýpe e ag uahẽ roñandu che sy. ̃ Arekóva iñongatuhápe Amo che ánga ruguápe Che sy ne mborayhumi Avave nog̃uahẽi uahẽi hendápe Ha pe kuarahy ratáicha Ohesapéva ha omimbi. Aromandu'a ne marãngatu Mombyry guive che symi porã Mombe'upyrã manteko ajuhu Nde rekovekue ysyry sakã Kuña Paraguái nde rekopete Nde ndereikuaái yuhéi, kane'õ Nde sýgui reru Residenta-kue Ha che ne memby péina amono'õ.
144
Guaraní Comunicativo en la Función Pública
Purahéi
2
JOAPY MOKÕIHA
4. Japuraheimi hag̃ua: ua:
Yvytoty apyra’ỹ (Carlos Miuel Giménez)
Che retã'imíko tuichapaite ijyvy porãme Kuarahy ojope yvoty pytã, morotĩ, hovy Ojupi jeýne katuetei yvate hu'ãme Marõve voi ndahypamo'ãi guarani ruguy. Anicheva'erã tapykue opyta imba'eteéva Purahéi Purah éi he'ẽ, jeroky rari ha ñe'ẽ porã Ipype oikove che retã guasu ymaite guaréva Topu'ã jey ñande ra'ykuéra rembiecharã. Estribillo Ñandejára ipópe oñotỹva'ekue Ka'aty hovýko ndopamo'ãi Hendive ipoty ñane avañe'ẽ Ãichagua tetã naikangyva'erãi. Anichéne yvy hetekue ojaty Ñane retãmi haperã ojuhu Ndaipiruva'erãi ñande yvotyty Omimbipaite Paraguái pyahu. Ku tape puku porãite asy ipyahuvahína A Paraguaýgui oñepyrũva Guairápe oho Kirirĩhaitépe heta mba'e ha'eño he'íma He'ise oimeháma ñane retãme ko'ẽ soro. Ijyke mokõime ipotykuru mborayhu ogue'ỹva Kuimba'e ohypýi isyva ry'áipe ko'ẽ vove Hendive heñói tuichave hag̃ ua ua mba'apo hor ýva Ikatúko upéi ñane retãmi imbareteve. 145
2
JOAPY MOKÕIHA
Guaraní Comunicativo en la Función Pública
Purahéi
5. Japuraheimi hag̃ua: ua:
Che mbo'eharépe
(Teodoro S. Mongelós ha Epifamio Méndez Fleitas)
Tamoapesã che ñe'ẽ mayma yvoty rekovia Ha ipype toroañua ko che ñe'ã renyhẽ Hetámi nde chembo'e che mitã'ípe yma Ha heta mba'e porã aikuaa nderehe'ae. Upéinte chekaria'y ko'ýte chemandu'a Etémi cheakãhatã ha heta roipy'apy Sapy'ánte ndepochy pe che nambi reipoka Ha ne neip ipam amír írõ õ guar vokó kóik ikem ema a re remb mbya yasy sy.. ̃ ã vo Hetáko nderehe'ae oiko chugui karia'y Ha mañeípa itavy osẽ porã joaite Ajépane oime ndeave revy'a ndejuruvy Rehecháramo ipoty ha omimbi nde rapekue. Kokueheve rohecha rehasa mombyrymi Akói nekuñataĩ ava piko toimo'ã Ha che katu chetuja, osẽ osẽma che atĩ Ha che rova anga icha'ĩ mbykýma che raperã.
146
Guaraní Comunicativo en la Función Pública
Purahéi
2
JOAPY MOKÕIHA
6. Japuraheimi hag̃ua: ua:
Chokokue kerayvoty (Mauricio Cardozo Ocampos)
Ohasapáma ro'y, otini ára porã, Ojeroky kuarahy, opuraheipa guyra, Tembiapokue jahecha ñande kóga hovyũ, Ykua, yvu ha yva jahahápe jajuhu. Javy'a ñane retãme, ndaipóri imbojojaha, Hi'ãnteko joayhupápe jaiko oñondivepa. Anive ñañorãirõ, anive jaikovai, Torýpe ñamba'apo ta'imbarete ñande Paraguái. Kuarahy omimbi jevýne Francia, López-rõ guare Jekupyty ha neĩme ñañembyatypa guive. Pehendúke che ñe'ẽ, taipoty pende apysápe, Ha ko'ẽrõ joayhupápe ñañuguaitĩ ̃ oñondive. Anive ñañorairõ, anive jaikovai, Torýpe ñamba'apo ta'imbarete ñande Paraguái.
147
2
JOAPY MOKÕIHA
Guaraní Comunicativo en la Función Pública
Purahéi
7. Japuraheimi hag̃ua: ua:
Panambi Vera
(Manuel Ortiz Guerrero)
Panambi che raperãme, Resẽva rejeroky rejeroky,, Nde pepo kuarahy'ãme Temora'e añeñotỹ Nde réra oikóva ku eíra saitéicha che ahy'okuápe, Ha omboasukáva chéve amboy'úvo che resay, Ku ñuatĩndy rupi, ñu, ka'aguýre nemuñahápe, Iku'ipáva che ánga che pópe huguysyry. Reguejy hag̃ua che pópe aikóva anga romuña, ha torýpe, torypápe che áripi rehasa. Panambi, ndeichagua Tupã rymba puku oime iporãva, Resẽ yvytúndie che yvotytýre ndesaraki, Remimbivérõ ko che resápe remimbipáva, Tove mba'éna nde rapykuéri tañehundi.
148
Guaraní Comunicativo en la Función Pública
Purahéi
2
JOAPY MOKÕIHA
8. Japuraheimi hag̃ua: ua:
Nde juru mbyte (Emiliano R. Fernández)
Nde juru mbyte ku parral ajúicha he'ẽ'asýva Maerã voípa ni aipo eiretére ñambojoja Hykueremínte che korasõme remondykýva ha upe guivénte akãvaípema che apyta. Che angaiparãnte nipora'e ako pyharépe Jerokyhápe ñasãindymíme jajuesape Aiko haguáma ũ áma upeguivénte opa che képe Che páype guáicha nde jurumínte ajerure. Nde juru mbyte rosa potýpente ojoguaitéva Ha iñakynguépe amboguepáva yuhei'asy Ha hyakuãngue che mba'asýgui chemoingovéva Aiko haguáma ko mundo porãme avy'a jevy. ̃ Toime oñe'ẽva toime ipochýva che jaha'éma Nde rapykuéri añehundíta kuñataĩ Aña retãme achyryrýta che akãme oikéma Chéko amuñáta he'ẽmbochýva nde jurumi. Nde juru mbyte che mborayhúma ohaitypóva Kóina araháta ko che rembére ijeirakue Ovy'aiténe hese okambúva ambue yvypóra La ambyasymíva nachemba'éinte araka'eve. Ha ahakuévo ku mombyrýma che rekoháre Kóina araháta che angapýpe he'ẽnguemi Ñe ryankuãngue katu ikurusúta ko che syváre Jepérõ nde nderesaráima anga che hegui. 149
2
JOAPY MOKÕIHA
Guaraní Comunicativo en la Función Pública
Purahéi
9. Japuraheimi hag̃ua: ua:
Tapỹi ha'eño (Pedro Barboza)
Yvoty apytépe reiméva tapỹi ha'eño Ambue cheichaite nderayhúvapa oiméne oiko Piro'y rekávo che aikóva romomaitei Aip Aipya yaha ha ñe ñe'ẽ 'ẽ ip ipor orãv ãvév éva a nd ndév éve e guar ãmi.i. ̃ ãm Ára ha pyharépe ahenóiva nde réra Aropurahéivo káda pytũmby Ha pyharekuérõ nachemongevéiva Py'atarovágui pe ne pore'ỹ. Ha upevovemínte che añeporandúva Chéicha ovy'a'ỹvapa oimeneva'erã Ko che tapỹimíme che anga aiko'asýva Che irũrãve'ỹva oho che reja. Che mba'apohápe aháva ko aitypeka Ha upégui aipykúi che tapỹime vy'ami reka Pevarãvoínte ajapóva puraheirãmi Che mbarakapúndie amondóva tapehendumi.
150
Guaraní Comunicativo en la Función Pública
Purahéi
2
JOAPY MOKÕIHA
10. Japuraheimi hag̃ua: ua:
Mbor Mb oray ayhu hu As Asy y
(Rosalía Díaz Leon ha Juan Escobar)
Ndaikatumo'ãi aikovévo che la nderehe'ỹ Ka'aguy mtytére hi'ãnteva chéve aha oiko rei Ko che korasõ chembotarováta nderehe apensárõ Aiko aporandu janderesaráimapa chehegui. Ku mbyjamimi pe amo yvatete pyhare omimbíva Ndijavyivaicha nde réra he'íva che renói hag̃ ua ua Chetarovaite, apáy roheka ha ndorotopái Tesay mante kóicha añembyasýrõ chekonsoloha. Ku amano rire nemandu'ami nderayhuharére Nde py'aite guive eñembo'emi ani anga apena Tuichaite mba'e niko che ajapo ko yvy apére Ndéve rohayhúgui opaite mba'égui cheresaraipa.
151
2
JOAPY MOKÕIHA
Guaraní Comunicativo en la Función Pública
Purahéi
11. Japuraheimi hag̃ua: ua:
Jasy morotĩ
(Darío Gómez Serrato)
Jasy morotĩ remaña mombyrýva cherehe rehóvo Py'a tarovágui márõ nderekéiva cheichaite avei Ha chéicha remuñáva araka'eve jahupyty'ỹva Ndéko che reindy jasy morotĩ maña asymi. Ejehykuavóna ko kuñataĩ róga guy porãme Jasy morotĩ ehesapemi ko che rendag̃ ua Añesupehẽta ko hovetã guýpe ha aropurahéita Mba'asy po'ícha chepytéva ohóvo ko mba'e pota. Rekevareína kuñataĩmi ahayhu porãva Epáy ehecha ne rekẽme oúva oñepomoĩ Tupãmba'ejára nerenói haguéma hembe ruguypáva Ha nderechaségui yvága ru'ãre hesakã rei. Ka'aguy poty chemoakanundúva nde pukavymíme Ha neryakuãngue rapykuéri aikóva anga atyryry Esẽ che rendápe he'ukámo chéve nde jurúgui eíra Tosapa anga ko che mbya'yuhéi ka'aguy poty. Jasy morotĩ remaña mombyrýva che rehe rehóvo Nderekéi haguéma nderesa'yju cheichaite avei Ko'ẽramoite rehasa hasa ha reiko reikóvo Chetavy haguéma reikuaava'erã jasy morotĩ.
152
Guaraní Comunicativo en la Función Pública
Purahéi
2
JOAPY MOKÕIHA
12. Japuraheimi hag̃ua: ua:
La Cautiva
(Emiliano R. Fernández)
Oime oiko pe jaíre peteĩ guyra oñemíva Che ambohéra la cautiva oikóre iñapytĩmby Che py'áre ojatapy akanundúicha iñarõva Mborayhu ichupe arekóva aréma iñongatupy Cherendúna la cautiva cherenói taha nde ypýpe Ani umi ka'aguýpe neño reiko resufri Chéko ikatúnte avei roipe'a mba'e mbyasýgui Ajorávo nde kupýgui pe oikóva neñapytĩ Ne rendag̃ua ua arekopáma javeve katu guyráicha Jahupitýne oimeháicha che rekoha mombyry Anínteke rembyasy nde rakykuére opytáva Ndénteko che ánga jára reikóva iñapytĩmby Nderehénte nderehénte ake ha apáyvo ha'éva Oiméne puku oikovéva che korasõ jarami Ndénte ne'añágui rei reiko nde jaula ruguápe Nereséiri che rendápe nde járagui roñomi Ha kuña ipy'a ipy'a hatãva mbora mborayhu yhu oikuaase' oikuaase'ỹva ỹva Che korasõme oñotỹva kyseichagua mborayhu Oiko hag̃ua ua chekutu manterei hayhupápe Ou rãngue che rendápe ipepópe chepeju.
153
2
JOAPY MOKÕIHA
Guaraní Comunicativo en la Función Pública
Purahéi
13. Japuraheimi hag̃ua: ua:
Ñane aramboha (Félix Fernández)
Hyakuã vevuimi pacholi apytépe Nde rapykuerépe ñane aramboha Ñanderopevýrõ jahura haguépe Jaikove aja jajoayhu hag̃ ua. ua. Ne akã rendaguépe oiméva akói Jeruti rupáicha ipyko'ẽmi Pyhare vovénte vaicha cherenói Ha ajapaje ajapajeréi réi cheañ cheaño o peteĩ. peteĩ. Hembe'y jegua iñenkahe ju Mbytépe Mbyté pe nde réga che réra rovái Ne rembiapokue Ana Dejesús Ág̃a ipore'ỹ ndaroviava'er ãi. Ha'émi ohendu ja'érõ ojupe Ñe'ẽ ombohorýva ñane korasõ Ha oime este día ajuhu hykue Causa pyhare rombojahe'o. Noñe'ẽi rupínte nomombe'úi Ndorovy'aiha pe nderehe'ỹ Ha ha'e oñandu ke che ndaikatúi Pyhare ake cheaño tyre'ỹ. Ku che moirũhára ka'aru pytũ Nde rekoviahárõ kóinama opyta Nerenoi'ukáko Ana Dejesús Nderechaga'u ñane aramboha. 154
Guaraní Comunicativo en la Función Pública
Purahéi
2
JOAPY MOKÕIHA
14. Japuraheimi hag̃ua: ua:
Neporã che Paraguái (Carlos Sosa)
Oiménepa ko arapýpe Ndéicha iporãva tetã Ojeguapáva yvotýpe Omimbi ha ojajaipa Tovéna ku pyharérõ Tajahecha pe jasy Arapegua ramoguáicha Omysãiva ñasaindy
Bis
Estribillo Che Paraguái rasaharã Ndaiporichéne mamove Che Paraguái ndéve ha'e Rohayhuve káda ko'ẽ. Pejúna mombyryguáva Pehechami ko tetã Katuetei pejuhúta Tory, joayhu ha vy'a Ko'ápe jeko ymámi Ñandejára oiko oguata Ha ipyporépe ohejáva Hetaite mba'e porã.
Bis
Estribillo
155
Guaraní Comunicativo en la Función Pública
ARANDUKAPORUPYRE 1. Alcaraz Varó, Varó, Enrique y otros. Enseñanza y Aprendizaje de las Lenguas Modernas. Ediciones Ediciones Rialp. S.A. 1993. 2. Ate Ateneo neo de Len Lengua gua y Cul Cultur tura a Gua Guaraní raní,, Gua Guaran ranii Ray Rayhup hupápe ápe Irundyha. Irundyha. Guarani Guarani Ñe' Ñe'ê ê Mbo Mbo'eha 'eharar rarã ã Mbo'esyry Mbo'es yry.. Centr Centro o Repro Reprográfic gráfico o Saúl,Asunció Saúl,Asunción, n, Paragu Paraguay ay,, 1999. 3. Ate Ateneo neo de Len Lengua gua y Cul Cultur tura a Gua Guarani rani,, Gua Guaran ranii Ray Rayhup hupápe ápe Mbo Mbohap hapyha yha.. Gua Guaran ranii Ñe' Ñe'ẽ ẽ Kua Kuaa'y a'ypy py Mbo'esyry Mbo'es yry.. Centr Centro o Repro Reprográfic gráfico o Saúl,Asunció Saúl,Asunción, n, Paragu Paraguay ay,, 2001. 4. Ayal Ayala, a, José Valentín. Valentín. Gramática Gramática Guaraní. Guaraní. Ministerio Ministerio de Educación Educación de la Nación Argentin Argentina. a. Gramática. Gramática. BuenosAires.1996. BuenosAires. 1996. 5. Bello Bello,, P, P, Feria, A y otros. otros. Didáctica Didáctica de las Segund Segundas as Lenguas. Santill Santillana ana S.A. San Dalmacio, Dalmacio, España. España. 1990. 6. Cas Cassan sanyy, Dan Daniely iely otr otros.Enseña os.Enseñarr Len Lengua gua.. Imp Imprim rimeix eix.. Esp España1998. aña1998. 7. Const Constituci itución ón Nacional de la Repúb República lica del Paraguay. Paraguay. Versión Versión Castellano Castellano Guaraní. Editorial Editorial Latindata. Latindata. Asunción, Asunc ión,2002. 2002. 8. Jean Dubois y otros. Diccionario de Lingüística. Alianza Editorial. Editorial. Quinta reimpresión. Madrid, España, 1998. 9. Espin Espinet, et, Montserrat Montserrat.. La Comunicación Comunicación en la clase de español como como lengua extranjera extranjera.. La Factoría de Ediciones Edici ones S.L. S.L.Madri Madrid, d, Españ España, a, 1997. 1. Garcí García a Arreza, Arreza, Miguel. Participa Participarr para aprender. aprender. 100 actividades actividades para la clase de idiom idiomas. as. Ediciones Ediciones Aljibe.Archidona Alji be.Archidona,, España España,, 1995. 10. García Hoz, Víctor. Enseñanza y aprendizaje de las lenguas modernas. Ediciones Rialp, S.A. Madrid, 1993. 11. Guasch, Antonio. El Idioma Guaraní. Gramática y Antología de prosa y verso. Cuarta Edición. Ediciones Loyola.. Asunc Loyola Asunción, ión, Paragu Paraguay ay.. 1976. 12. Guasch, Antonio; Ortiz, Diego. Diccionario Castellano-Guaraní, Guarani-Castellano. Novena Edición. CEPAG,Asunción CEP AG,Asunción,, Parag Paraguay uay,, 1993. 13. Litte Littewoos,William, woos,William,La La Enseña Enseñanza nza Comun Comunicati icativa va de Idiom Idiomas. as. s/d. 14. Liu Liuzzi zzi,, Sil Silvio vio.. Ti Tiemp empo o y asp aspect ecto o en Gua Guaran raní. í. Rev Revist ista a Ame Amerin rindianº dianº 14,1989. 15. Lorenz Lorenzo, o, Enriq Enrique. ue. Funda Fundamento mentoss de Lingüí Lingüística stica.. COLI COLIHUE HUE SEPE EDIC EDICIONE IONES. S. Impre Impreso so en enArgent Argentina. ina. (sin año de edi edició ción). n). 16. Lyon Lyons, s, John, John,Semá Semántica nticaLingü Lingüístic ística, a, una introd introducción ucción.. Edici Ediciones ones Piado Piadoss Ibéri Ibéric, c, S.A. S.A.Barcel Barcelona ona 17. M. J. De Gre Grerog rogio,de io,de Mar Martín tínez, ez, Est Ester er.. Los act actos os de len lengua guaje” je” Másallá de lo dic dicho.Edito ho.Editoria rialA.Z. lA.Z. 199 1995. 5. 18. Mar Marín,Marta ín,Marta.. Lin Lingüí güísti stica ca y ens enseña eñanza nza de la len lengua gua.Aique .Aique.. Edi Edició ción n dir dirigi igida da por Sus Susana ana Pir Pironi onio. o. 19. Ministerio de Educación y Cultura. Las lenguas enseñadas en el tercer ciclo de la EEB. Asunción, Paraguay,1999. Paraguay, 1999. 20. Melià Melià,, Barto Bartomeu. meu. La Lengua LenguaGuara Guaraní ní en el Paragu Paraguay ay coloni colonial. al. CEP CEPAG.Asunción AG.Asunción,, Paragu Paraguay ay,, 2003. 21. RolóndeSaldivar,MirianE.“IdeayProducción”,deMyrianE.RolóndeSaldivar(sinmásdatos). 22. Romero, Roberto A. Protagonismo Histórico de la Lengua Guaraní. 2ª Edición. Arte Final. Asunción, Paraguay,1998. Paraguay, 1998. 23. Scout Scout,, Pablo Pablo.. Curso CursoBreve Breve del Idiom Idioma a Guara Guaraní. ní. Segun Segunda da Edici Edición.Asunción, ón.Asunción,Parag Paraguay uay,, 1981. 24. Ser Serran rano, o, Joa Joaquí quín n y Mar Martí tínez nez,, Jos José é Enr Enriqu ique e (Co (Coord ordina inador dores).Didác es).Didáctic tica a de la Len Lengua gua y la Lit Litert ertura ura,, 199 1997. 7. 25. Zarrat Zarratea, ea, Tadeo;Acosta,Feliciano adeo;Acosta,Feliciano.. Avaña Avaña'ẽ. 'ẽ. Edito Editorial rial EMAS EMASA.Asunción, A.Asunción,Paragu Paraguay ay,, 1981.
157
+ 021 492 109 + 021 497 308 + 021 451 925 Constitución Esquina 25 de Mayo
[email protected] www.sfp.gov.py ASU.PY
SECRETARÍA DE LA FUNCIÓN PÚBLICA
Nuestra Misión Formular Formu lar y gar garant antiza izarr la imp implem lemen entac tación ión de las políti pol íticaspara caspara la ges gestió tiónn y el des desarr arroll olloo de lasperso laspersonas nas que trabajan en el sector público, orientadas a su profesionalizaciónparaelservicioalaciudadanía.
Nuestra Visión Una inst instituci itución ón trans transparen parente, te, cerca cercana na a la gente gente,, protag pro tagoni onista sta del cam cambio bio cul cultur tural al en la ges gestió tiónn púb públic lica, a, garante garan te de traba trabajador jadores es y traba trabajador jadoras as del Estad Estadoo con ética éti ca e ido idone neidad idad,, cap capace acess de bri brinda ndarr se servi rvicio cioss públicos públic os eficaces y efici eficiente entes, s, con calidad y calide calidezz humana.
Nuestros Valores Igualdad Equidad Imparcialidad Honestidad Transparencia Responsabilidad Eficiencia Eficacia Austeridad Participación Diversidad